Nechaj ma! ✓

Chýbal som ti?

Ráno som do školy vstávala s obrovskou únavou, pretože som celú noc nespala. Zvykla som si na Jordanovu prítomnosť, na jeho teplé telo, ktoré ma vždy hrialo. No túto noc nespal pri mne. Nechcela som to po tom, čo sa stalo. Nehnevám sa na neho, to nie, ale chcela som byť jednu noc sama. Uvedomila som si,  že som bola strašne blbá, keď som mu povedala, nech prespí v hosťovskej. Potrebovala som ho mať pri sebe tak, ako Rómeo Júliu, či Tom Jerryho. Bez svojej polovičky som bola totálne stratená, presne tak, ako keď sa Júlia dozvedela, že sa Rómeo otrávil. Pobozkala ho na pery a dúfala, že tam bude stále jed a odíde za ním. Za ním, do sveta mŕtvych. 

To som bola presne ja bez Jordana. Zúfalá a frustrovaná. Nevedela som sa dočkať, kedy ho už konečne uvidím a pobozkám ho, dotknem sa ho alebo že ma uväzní v jeho medveďom objatí. 

Ráno som tak ako vždy vykonala rannú hygienu a vošla do svojho šatníka. Dlho som rozmýšľala, čo si mám obliecť, pretože sa vo mne bili dve časti môjho ja. Tá zlá čierna, ktorá ma navádzala na tmavú farbu, pretože som mala náladu pod psa a tá biela, ktorá ma navádzala na svetlú farbu, pretože v nej bolo niečo optimistické. Dvakrát môžte hádať , ktorá vyhrala. Ak ste si mysleli, že to bola čierne, mysleli ste si správne.

Keď sa tak nad tým zamyslím, dávno som na sebe nemala čierne oblečenie. No teda časť oblečenia bola vždy čierna, ale nebolo všetko tmavé. 

Vyšla som namosúrene z izby a rýchlo si to mierila do kuchyne, pretože som sa nevedela dočkať, kedy uvidím Jordana. No však v kuchyni ma čakalo nemilé prekvapenie v podobe sediaceho Taylora zazerajúceho do mobilu.

,, Kde.. Kde je Jordan?" 

,, Ty čo tu robíš? Veď dnes ste mali mať nultú hodinu. Keď sa na teba pýtal, povedal som, že si už odišla. Bol celkom sklamaný. " uškrnul sa na mňa môj brat. Teraz mi rozhodne nepripadal ako úžasný. Nerozumela som tomu, prečo sa na mňa vyškiera.

,, Vyzerá to, že si v noci moc nespala. Vyzeráš hrozne. "

,, Ďakujem Taylor. Trošku podpory by nezaškodilo. " 

,, Prečo si nespala? " podišiel ku mne a dal mi bozk do vlasov. Keď som bola malá, vždy to robieval. Bez toho som nikdy nevyšla z domu. 

,, Jordan." šepla som smutne a vyšla z domu. Ako som ja krava mohla zabudnúť, že máme nultú hodinu?Nelámala som si nad tým hlavu, pretože aj tak by som ju nestihla. Preto som si v kľude vykračovala do školy, kým ma niečo nezabrzdilo. Teda skôr niekto. 

,, Čauko kočka, chýbal som ti? " ozval sa hlas toho najhroznejšieho človeka. 

,, A-A-nd-d-y " zakoktala som sa pri pohľade na neho. Nečakala som, že sa objaví práve teraz. Celé moje telo pohltil strach, ale zároveň aj hnev. Ani neviem ako a triasla som sa ako osika.

,, Č-čo tu chceš? " 

,, Teba kočka. Zmenila si sa a musím uznať, že je z teba riadna kosť!" perverzne sa uškrnul a oblízol si peru. Už len z toho pohľadu sa mi spravilo zle. Chcela som utekať, ale moje nohy sa ani nehli. Ako by ich niekto zabetónoval na mieste. No zároveň som však mala pocit, že keď spravím čo i len krok, moje nohy sa zosypú a budú ako zo želatíny. 

,, Teraz pôjdeš pekne krásne so mnou jasné?! A neskús mi odvrávať alebo revať, lebo ti strelím! " zavrčal, ale ja som slzy neudržala. Spustili sa samé od seba. Bála som sa , ale aj napriek tomu som pozbierala všetky kúsky odvahy, ktorá ešte vo mne zostala a rozbehla sa od neho smerom ku škole.  Mala som však jediný problém. Cez slzy, ktoré mi zaplavili celú tvár som nič nevidela. Moje videnie bolo rozmazané a k tomu som mala zapchatý nos.