Nechaj ma! ✓

List

Jordan

,, Konečne ste medzi sebou pochovali vojnovú sekeru. " uškrnul sa Taylor, keď sme sedeli v kuchyni za stolom. Nemá cenu sa s Jerremym stále naťahovať. Pochopil som, že keby ma Lexie skutočne nemiluje, išla by za Jerremym. 

,, Musíte to mať ťažké. " ozval sa po chvíľke Jerry.

,, Nie je to ľahké. Hlavne po tej psychickej stránke. Som z toho úplne na sračky. " zasmial som sa. 

,, Idem za Lexie. " doplnil som a oni prikývli.

Vedel som ako má rada tmu. Bola zlatá, keď sa zvykla pozerávať na oblohu. Vyšiel som von a smeroval som si to ku bazénu. Lenže som sa zarazil. Lexie nikde nebola. Najskôr som sa skúšal ukľudniť tým, že si len odbehla na záchod, ale keď som podišiel bližšie a na lehátku som uvidel zdrap papiera, strach sa mi rozlial po celom tele. Ovládla ma bezmocnosť, no zároveň hnev a zúfalstvo. Všetko sa vo mne miešalo a ja som prestával vedieť, čo mám cítiť.

Roztvoril som list a začítal som sa.

Čau Gray! 

Ak práve toto čítaš, tvoja milovaná priateľka je už so mnou. Musel som ju jemne omráčiť, pretože by so mnou dobrovoľne nešla, že? No každopádne, rátaj s tým, že už ju nikdy v živote neuvidíš. Bola moja a je moja! Už sa teším, keď sa jej budem dotýkať a bozkávať! Wrrr! 

Maj sa Jordan. 

Dočítal som list , ktorý mi ihneď padol na zem. Zamrzol som. A to doslovne. V hlave mi kolovalo neskutočne veľa myšlienok, no jedna sa opakovala. Lexie je preč.  Zúfalstvo. Jediná vec, ktorú som pociťoval.

Vbehol som naspäť do kuchyne a hľadal som fľašku alkoholu. Viem, že je to možno zbabelé, ale ja som kurva potreboval niečo na otupenie zmyslov. Potreboval som sa zbaviť toho pocitu. Tak veľmi som chcel, aby tu bola so mnou. Chcel som byť pri nej a povedať jej , že sa nemusí ničoho báť. Že všetko bude dobré. Že ju kurva milujem! 

,, Čo to robíš? "

,, Hej Jord, stalo sa niečo? Polož tú fľašu! " 

,, Kurvaa! " hodil som fľašu o stenu a zložil sa. Nemohol som zvládať toľko pocitov, potreboval som to dostať zo seba von. Po tvári mi začali stekať slzy, ktoré sa hromadili. Smútok však neustupoval, len sa zväčšoval. Trpel som, keď som si predstavil, že by ju znovu znásilnil, ba zbil. nenávidel som sa za to, že som dovolil, aby ju uniesol. 

,, Dal som jej sľub. Dal som jej sľub, že ju ochránim. Porušil som ho. Kurva porušil! " plakal som. Tak veľmi to bolí. Presne tak, ako keď som strácal svojho brata. Len teraz strácam osobu, ktorú milujem, ktorá bola mojím domovom, rodinou. 

,, O čom to hovoríš? " 

,, Uniesol ju Taylor! Nechal mi len sprostý list! Chápeš to? Uniesol ju! Je preč!!! Ja to nezvládnem Taylor. Tak skurvene moc to bolí!  Strácam ju. Čo keď ju stratím úplne? Čo keď jej niečo spraví?! - smrkol som - Keď  sa zobudila a ležali sme v posteli povedala mi, že keď sa jej niečo stane, keď neprežije, nemám sa trápiť. Lenže to nejde! Je to ako by.. ako keby mi niekto pichá nožom do srdca. Nikdy som nebol zamilovaný a teraz keď som, stratím dôvod môjho života??! Nie! Kurva ako ju nájdeme, keď nemáme žiaden záchytný bod?! " vylial som si svoje srdce, ale nepomohlo to. Cítil som sa mizerne. Prisahám, že keď sa jej niečo stane, zabijem sa. Bez nej to nezvládnem.

,, Kurva, " povedal naraz Jerremy s Taylorom. Jerry však hneď vytiahol mobil a niekomu zavolal. Nevnímal som útržky z ich rozhovoru. Vnímal som len obrovskú bolesť na srdci, ktorá sa rozširovala do celého tela. Sám seba som sa pýtal, čo asi Lexie robí. Či jej neublížil, či ju neudrel. Tak rád by som sa s ňou vymenil, ale to kurva nebolo možné. 

,, Volal som na našu stanicu. Všetkých som upozornil a začalo sa po nej pátranie. Dnes už nič nespravíme. Mali by sme si ísť ľahnúť.  Keď niečo zistím tak vám okamžite volám. " zvolal Jerry a ja som jemne prikývol. Potreboval som oddych, no zároveň som si nedokázal predstaviť, že zvládnem zaspať.

Nakoniec sa mi podarilo zaspať, no bolo to len na pár hodín. Ráno som sa zobudil s pocitom veľkej prázdnoty. Chýbala mi Lexie a moje telo sa premenilo na obyčajnú schránku. Schránku bez duše. Moja duša totiž putuje za Lexie. Ach, kiežby tu bola so mnou. Kiežby som ju mohol pohladiť. Stačila jedna udalosť, ktorá spravila zo mňa úplnú trosku. Stratiť milovanú osobu. 

,, Megan neplač.  " tíšil ju Taylor. Nechápem, ako zvláda byť taký silný. Vedel som, že sa cíti zle, že pociťuje presne to isté čo ja, ale snažil sa byť silný. Kvôli mne, kvôli Megan. Jediný, kto zvládne zachovať chladnú hlavu. 

,, Niečo nové Jerr? " spýtal som sa s malou nádejou v hlase. Aspoň tá ma neopustila, keď už všetko ostatné áno.

,, Je mi ľúto Jord. Naši ľudia ju celú noc hľadali, skúšali sa vystopovať jej mobil, ale má ho vypnutý. Žiadna stopa, ako by sa pod ňou zľahla zem." smutne sklonil hlavu a mne sa znovu spustili tie prekliate slzy. Nemohol som si pomôcť, proste som to tak cítil. Dával som najavo svoju zraniteľnosť, no bolo mi to jedno. Lexie, trpí a ja ju musím okamžite nájsť.

,, Ako.. ako mohol len tak preliezť plot? " smrkla Meg a ja som sa nad tým zamyslel. Má pravdu, nemal ako preliezť plot, keďže je vysoký, navyše ohraničený tujami.  Musel prísť inak. 

Zrazu mi však môj tok myšlienok prerušil môj vyzváňajúci mobil, na ktorom sa črtalo neznáme číslo. 

,, Počkaj. Zdvihneš to, ale pokúsim sa zistiť odkiaľ ten hovor prichádza. " Jerr rýchlo ťukal niečo do mobilu. Bol som totálne napätý a v bruchu som pociťoval tlak. Všetci sme sa na seba pozreli a kývli hlavou. Na telefóne som stlačil "prijať hovor " a priložil si ho k uchu. 

,, Prosím? "

Ďalšia časť :D Čo na ňu poviete? :D