Nechaj ma! ✓

Dovolenka

,, Čo je také dôležité, že som musela vyjsť v sobotu o siedmej ráno z postele?! " zavrčala som podráždene,  keď som vošla do kuchyne. No poviem vám, že zo zatvorenými očami sa kráča ťažko.

Oprela som sa o linku a snažila sa nezaspať. Oči som mala stále zatvorené, pretože som bola hrozne unavená. Zrazu sa však okolo mňa obkrútili nejaké ruky. Podľa vône som spoznala, že je to Jordan. Zachumlala som sa v jeho náručí a spokojne som si vydýchla.

,, Lexie, prečo si si niečo neobliekla?" zachrapčal mi do ucha a ja som sa striasla. Nie z toho, že by sa ma Jord dotkol, ale z toho, že mi to pripomenulo Andyho hlas. Neviem kvôli čomu, ale začala som mať s ním sny. Posledný týždeň sa vždy budím celá spotená kvôli Andymu. Najhoršie na tom je, že vždy sa mi opakuje rovnaký sen.

Okamžite som sa trhla a odtiahla sa od Jorda. Môj dych sa zrýchlil presne tak, ako keď sa zobudím zo zlého sna. Teraz som už bola na sto percent prebratá. Odstúpila som od Jordana, ktorý sa na mňa nechápavo pozrel spolu s Megan a Taylorom. Ja som sa len objala rukami a ostala stáť. 

,, Čo si chcel? " zachrapčala som pre zmenu ja. Svoj hlas som nespoznávala. Bol iný. Taký zlomený a bojazlivý. Potrebovala som si zájsť na cintorín na moje zvyčajné miesto, kde by som si roztriedila myšlienky. Nechcela som nijak ublížiť Jordovi. 

,, Ja len.. rozhodol som sa, že všetci štyria pôjdeme na dovolenku. Zo školy budete ospravedlnené. Vyrážame v pondelok na týždeň. " oznámil nám, ale ja som si pripadala ako keby som bola posledná, ktorá o tom nevedela. Nikto sa netváril prekvapene.

,, A? To si mi nemohol povedať potom? " zavrčala som naňho a prevrátila očami.

,, Povedal som to všetkým. "

,, Nerob zo seba debila Oven. Obaja vieme, že Gray a Johnsonová o tom vedeli. Keby nie, tvária sa prekvapene. " povedala som tvrdým hlasom a odišla z miestnosti. Vošla som do izby, kde som si to namierila rovno do šatníka. Nemala som náladu na obliekanie, preto som zvolila moju farbu - čiernu. Svoje čierne vlasy som zviazala do rozcuchaného drdola, ktorý by sa tak pekne určite nevydaril, keby sa snažím. Zašla som ešte do kúpeľne, kde som si spravila rannú hygienu. Zobrala som si mobil, kľúče a vybehla z izby. Moja jediná smola je, že musím prejsť cez obývačku, aby som sa dostala ku vchodovým dverám. 

,, Kam ideš? " 

,, Staraj sa do seba Oven. " zavrčala som a vypadla z domu. Môj jediný cieľ bol cintorín. Miesto, kde budem sama a nikto sa ma nebude na nič pýtať. Viem, že keď prídem domov, budem to musieť vysvetliť. Budem musieť vysvetliť svoje správanie, ktoré tu tak dávno nebolo. 

Posadila som sa na moju lavičku, ktorá bola vyhriata od slnka. Obloha bola však mierne zatiahnutá a niesli sa na nej tmavé mraky, ktoré značili dážď. Priam som sa modlila, aby začalo pršať. Mala som rada dážď, hlavne keď na mňa dopadali studené mokré kvapky, ktoré chladili moje telo. Bolo to zvláštne, pretože dážď mi pripadal ako keby niekto trpí. Ako keby je nad nami svet, kde sa pohádali a teraz niekto prelieva slzy. Je to podobné ako s hviezdami. Tiež tvoria iný svet.

Teda aspoň pre mňa. Vnímam to inak ako bežní ľudia. Bežný človek, keď sa pozrie na zamračenú oblohu, vidí len tmavé mraky, z ktorých vznikne dážď. Ničiaci dážď, že nastane mokro, že dážď zasiahne vtedy, keď niekto nemá dáždnik. Keď sa však pozriem ja na oblohu, vidím bolesť, hnev a všetky negatívne pocity. Možno to je spôsobené aj tým, že príroda je " psychicky" zničená a dáva nám to najavo. Možno naozaj niekde v diaľke existuje iný svet, ktorý je pre nás neznámy. Možno sme ako za sklom. Dívame sa na niečo skutočné, ale nemôžme sa ničoho dotknúť, pretože nám v tom niečo bráni. 

Položila som si hlavu na kolená a cítila som, ako mi po líci niečo stieklo. Myslela som si, že je to slza, no bola to kvapka. Kvapka, ktorú spôsobil dážď. Sama pre seba som sa usmiala. Moje zlé myšlienky na Andyho sa rozplynuli tak, ako keď dážď zmyje  kriedou nakreslený obrázok.

No niekde hlboko v sebe som cítila ten zlý pocit z mojich snov, ktoré ma trápili. Stále sa v nich odohrával rovnaký dej, čo bolo priam znepokojujúce. Vždy stojím na nejakej opustenej lúke, ktorú lemuje plno listnatých stromov. Tráva je čerstvo skosená a jej vôňa zasahuje moje nosné kanáliky.

Zrazu však vždy všetko stmavne. Obloha sa zamračí, ako keby malo prísť niečo zlé. Veru aj príde. Predomnou sa objaví Andy, ktorý sa ku mne vždy približuje. Snažím sa utekať, ale bežím len na mieste. Nikam sa nepohnem. Ako keby som bola paralyzovaná. Keď sa ku mne dostane, chytí ma za plecia a hodí ma o zem. Začne si vyzliekať tričko spolu s nohavicami, ale predtým do mňa kopne. Celým telom mi prejde obrovská bolesť. Priam zo mňa strhne oblečenie a keď už chce do mňa surovo strčiť svojho vtáka, prebudím sa. Prebudím sa s hrozným pocitom, ktorého sa mi nedarí zbaviť. 

Pomaly som sa postavila z lavičky, pretože som usúdila, že je najvyšší čas ísť domov. Neviem koľko som tu bola, ale pravdepodobne dlhšie než som mala v pláne. Padal jemný dážď a ja som mala úsmev na tvári. Prechádzala som pomedzi kvapky a tešila sa z toho. No dážď začal silnieť a začal šľahať šikmo na zem. Vedela som, že to neznačí nič dobré a že sa určite blíži búrka. Rozbehla som sa smerom domov a užívala som si ten pocit, keď bežím pomedzi kvapky. Takto som nebola zadýchaná, pretože takýto beh som milovala. 

Čo myslíte? Znamenal ten jej sen niečo? Stane sa niečo na ich dovolenke?