Nechaj ma! ✓

Prechádzka

 Po mojom obrovskom zrútení som sa odpratala do izby a šla sa pripraviť na večer strávený s Jordanom. Celkom som sa toho aj obávala, pretože som nevedela, čo môžem od neho čakať. Predsa moja dôvera nebola k nemu veľká. No dobre, tak nebola žiadna, ale snažila som sa o to! Lenže to je celkom dosť ťažké, keďže je to človek, ktorý mi ubližoval.

Bola som z toho nervózna. No skôr z Jordana. Čo keď mi znovu nejak ublíži? Navyše ani neviem, ako sa mám obliecť. Síce, čo by som si mohla vyberať, keď môj celý šatník je o tej istej farbe. Pokrútila som hlavou a zahrabala sa hlbšie do môjho čierneho šatníka. 

Ako som tak prehrabávala svoje oblečenie, narazila som na jedne biele šaty. Krátke, bez ramienok, upnuté na telo. Usmiala som sa, pretože tie šaty mi kúpila mama, keď sme raz mali svoj dievčenský deň. 

Neznášala som nakupovanie, ale jediný človek, s ktorým som to strpela, bola moja mama. Pár dní pred ich smrťou mi kúpila tieto šaty, ktoré mi podala so slovami, že vždy budem jej malý anjelik, ale zároveň aj sexy. Ako som tak tie šaty držala, vyšla mi slza. Potom ďalšia a ďalšia. Neplakala som, len mi tiekli slzy.

Niekto mi však zaklopal na dvere a ja som si rýchlosťou blesku zotrela slzy.

,, Ďalej " šepla som pomerne zlomeným hlasom.

,, Lexie, ja som len chcel, že či si už pripra... "  započula som Jordov hlas.

,, Si v pohode ? " prikývla som hlavou a postavila sa. Odložila som šaty naspäť do skrine a nesmelo sa vydala za Jordom. 

,, Nemusíš sa ma báť Lexie. Ja ti už nikdy v živote neublížim. A nikdy ani nedovolím, aby ti niekto ublížil. " pozeral mi do očí a hrubým hlasom ku mne prehovoril. Práve teraz by som mu uverila aj .. no proste všetko. Cítila som, že vraví pravdu. Jemne som sa pousmiala a vyrazili sme.

***

,, Kam to vlastne ideme ?"  spýtala som sa Jorda, keď sme sa už dosť dlhú chvíľu teperili cez les! Neznášam lesy! Bojím sa ich. Nie že by som nemala rada tú tmu a atmosféru, ale tu ma Andy druhýkrát.. ehmm.. Domyslite si. Nechcela som to povedať Jordovi, pretože som na ňom videla, že sa teší. Nemohla som mu pokaziť radosť, preto som len trpela. Ale zároveň som začínala strácať dych. Šliapali sme do kopca a moja kondička zrovna nie je najlepšia. 

,, Uvidíš. Nechaj sa prekvapiť. " nevidela som ho, ale určite sa musel uškrnúť.

,, Jord ja už nevládzem. Je to ešte ďaleko? " zafučala som a posadila sa na zem. Vážne som už nevládala a moje nohy by čochvíľa vypovedali službu. No a zrovna by som nebola rada, keby sa skotúľam dole kopcom a musím šlapať znova.

,, Nie, za chvíľku sme tam."  z posledných síl som sa postavila a nasledovala ho. Ostávalo mi dúfať, že neklame a že tam čím skôr budeme. Po chvíľke sa ukázalo, že skutočne neklamal. Vyšli sme konečne na nejaký kopec, z ktorého bolo vidno celé mesto. No skôr nebolo, pretože bola tma. Nechápavo som sa zahľadela na Jorda, ktorý sa rozosmial. Musím uznať, že jeho smiech sa mi páči. Vyznel tak úprimne! 

,, Pozri teraz. " usmial sa na mňa a ja som ho poslúchla. Celé mesto sa rozsvietilo a vyzeralo to úžasne. Taký nádherný výhľad som ešte nevidela.

,, Ako si to tu našiel? " ľahla som si na zem a zadívala sa na nočnú oblohu, ktorá ma vždy svojim spôsobom zaujme. Jord si ľahol ku mne, ale nedotkol sa ma, za čo som bola veľmi rada.

,, Keď som bol menší a pohádal som sa s rodičmi, vždy som odišiel z domu. Jedného dňa som objavil toto miesto a odvtedy sem chodím stále. Zapáliť si a pretriediť myšlienky. " prikývla som.

,, Vieš niekedy, keď sa pozerám na hviezdy, vidím v nich to, čo mi chýba. Všetkých ľudí, ktorých som stratila. Každá jedna hviezda tak ako je vrytá na oblohe, tak je aj v mojom srdci. Je to fascinujúce, že celá obloha je posypaná malými telesami. Ako keby nad nami existuje život, ktorý na nás dozerá. " obrátila som hlavu a pozrela sa na neho. Teraz som si bola na sto percent istá, že mu verím. 

,, To je zaujímavá myšlienka. Ako malý som vždy pozoroval hviezdy a snažil sa nájsť súhvezdia. Pravda je však taká, že zo mňa astronóm určite nebude. " rozosmial sa a mňa jeho smiech pohladil na duši. Nezdá sa byť taký zlý, ako sa v škole predvádza.

,, Prečo si tu taký iný a v škole sa chováš tak drsne? " jemne som sa opýtala.

,, Pred tebou môžem byť sám sebou. Viem, že by si ma za nič neodsúdila. Tak isto viem, že si dobré dievča a nespravíš rozhodnutie bez toho, aby si si niekoho vypočula. V škole som iný preto, lebo je tam veľa ľudí. Nechcem prejaviť svoju citlivú stránku, navyše vo svete je plno falošných ľudí. Musím povedať, že som dosť bohatý, pretože mám zazobaných rodičov. Už tak si ľudia o mne tvoria vlastné názory kvôli peniazom. Rodičia sa o mňa nikdy nezaujímali. Vlastne celý život ma vychovávala naša slúžka, Kate, ale už nežije. Bol som dosť psychicky na tom zle, keď zomrela. Ani vtedy naši pri mne nestáli a ja som pochopil, že nikdy nebudem ich synom. " smutne sa usmial a ja som chápavo prikývla. Keď mi to povedal, znamenalo to, že mi verí. Je pri mne sám sebou. 

Zahrialo ma pri srdci a ja som mala potrebu sa mu zdôveriť s tým, čo ma celé roky trápi. Čo mi poriadne nedá spávať a prečo som taká, aká som. Prečo je môj šatník čierny a prečo je vlastne celý môj doterajší život zahalený tmou. Bola som odhodlaná mu o sebe povedať pravdu tak, ako on povedal mne.