Nechaj ma! ✓

Je späť

,, Lee! " započula som svoje meno a okamžite som šla po doktora.

,, Pán doktor! On.. On sa prebral! Povedal moje meno!" koktala som nezrozumiteľne a on okamžite vletel do jeho izby.

,, Počujete ma? Vnímate ma? " svietil mu baterkou do očí.

,, L.. Lexie." vydýchol trhane a ja som hneď bola pri ňom.

,, Som tu Jordan. Som pri tebe." chytila som ho za ruku, ktorú som mu pobozkala.

,, Pane pamätáte si, čo sa stalo? Ako sa voláte?"

,, Pamätám. Jordan Gray. " povedal ťažko až mi ho prišlo ľúto.

,, Viete koľko máte rokov a kde bývate?"

,, Devätnásť a bývam s Lexie, mojou priateľkou."  doktor len prikývol.

,, Nechám vás. " niečo si ešte zapísal a odišiel z Jordanovej izby.

 

,, Ako ti je Jordan? Ako sa cítiš? Máš bolesti? "  zasypala som ho otázkami a on sa nemotorne zasmial, pri čom sa chytil za brucho. Chápala som to, pretože sa nemôže namáhať, aby sa mu potrhali štichy. 

,, Počul som ťa Lee. Bolo to nádherné. Milujem ťa vieš o tom? " len som prikývla a konečne som sa mu prilepila na pery. Konečne som mohla cítiť jeho pery na tých mojich. Teda cítila som ich aj predtým, ale teraz mi bol bozk opätovaný.

,, Nejak sa mi guľatieš. " uškrnul sa a ja som ho jemne udrela po hlave. Zasmial sa. Tak mi chýbal jeho smiech. Jeho hlas, ktorý ma vždy dokázal rozveseliť behom sekundy.

,, Tak veľmi si mi chýbal. " usmiala som sa na neho. Už mi išiel niečo odpovedať, ale do izby vtrhol doktor.

,, Veľmi ma to mrzí slečna, ale pacient musí mať pokoj, aby sa mu nezhoršil stav. Musíme vykonať ešte nejaké vyšetrenia a skontrolovať jeho životné funkcie. Zavolám vám, keby sa jeho stav zhorší. " 

,, Kedy bude môcť ísť domov? " 

,, Pár dní si ho tu necháme na pozorovaní a ak bude prebiehať všetko podľa plánu, môže ísť domov.  Odhadujem to na nejaký týždeň. " len som prikývla a išla sa ešte rozlúčiť s Jordanom.

Obliekla som sa a odišla z nemocnice. Musím túto skvelú novinu oznámiť Jonnymu! Ani si neviete predstaviť, aká šťastná som odchádzala z nemocnice. Ako keby som náhle získala novú energiu a život sa mi znova obrátil k lepšiemu.

No stále som však niekde v hĺbke pociťovala strach, že môžu nastať nejaké komplikácie a Jordan môže znovu upadnúť do kómy. Nedávno som čítala jeden článok, ktorý opisoval život jedného dievčaťa. Po roku sa prebrala z kómy a všetci sa z toho tešili, no o dva dni do nej znovu upadla. Lekári tomu nechápali, prečo kóme znova podľahla. A práve preto sa bojím, že sa niečo také stane aj môjmu Jordanovi. Navyše blížia sa Vianoce a ja by som bola rada, keby bol už Jord doma a zdravý. 

Zastala som pred domom, v ktorom ešte pred pár mesiacmi býval Jordan. Zazvonila som na zvonček a čakala, kým mi jeho otec otvorí dvere. 

,, Ahoj Lexie, čo ty tu? " spýtal sa prekvapene. Bolo mu vidno v tvári, že sa stále trápi kvôli jeho synovi. Mrzelo ma to, pretože to nebola jeho chyba.

,, Dobrý deň, prišla som vám niečo oznámiť. " 

,, Lexie, už som ti predsa vravel, aby si mi tykala a vravela mi Jonny. Poď ďalej. Dáš si niečo? " usmiala som sa a pokrútila som hlavou. Posadila som sa na gauč a on sa usadil oproti mne.

,, Viete.. Teda vieš, bola som dnes v nemocnici pri Jordanovi a..."

,, Preboha stalo sa niečo??! Pohoršilo sa mu? " 

,, Niee.. Práve že nie! On.. on sa prebral! " zvýskla som od radosti a bežala objať Jordanovho otca.

,, To je neuveriteľné! Vie o tom niekto? Môžem ho ísť navštíviť?" 

,, Nie, boli ste prvý , za ktorým som šla. Samozrejme, ale až zajtra. Doktor povedal, že potrebuje pokoj. "  veselo prikývol a ja som sa s ním rozlúčila.

S úsmevom na tvári som kráčala cez ulicu a mierila si to domov. Tešila som sa, keď to poviem chalanom a Megan. Bola to tak úžasná správa! Moje premýšľanie však prerušil detský plač. Neďaleko mňa bolo malé dieťa, ktoré pravdepodobne padlo, pretože malo odreté koleno. Okamžite k nemu pribehla jeho mama, ktorá mala dosť veľké bruško. Musela čakať druhé dieťatko. Jej manžel ju zastavil a pohladil po brušku. Nepočula som, čo jej vravel, no vyčarilo jej to úsmev na tvári. Chlap zdvihol ich malého synčeka na ruky a začal sa s ním hrať. Po plači neostalo ani stopy.

Usmiala som sa nad tým a predstavila som si na ich mieste mňa a Jordana. Neviem, či by som chcela čakať druhé bábätko, ale jedno viem iste. Jedného dňa by som sa chcela stať jeho ženou a mať nádhernú svadbu. Krásne biele snehové šaty s dlhým závojom. 

Ktovie či Jordan niekedy plánoval požiadať ma o ruku. Chcel by ma za ženu? Chce sa vôbec ženiť?  Hlavou mi prechádzali všelijaké otázky, no nevedela som si na ne odpovedať. Celú cestu domov som strávila ponorená vo svojich myšlienkach. 

Zlatíčka už iba zopár častí a bude epilóg .

* Chyby*