Nechaj ma! ✓

On

Sedela som v triede na svojom mieste a hľadela von z okna presne tak, ako každý iný deň. V triede bolo rušno, no ja som to nevnímala. Až do momentu, kým som na hlave neucítila niečo mokré. Našťastie to bola len voda.

Pozrela som sa nad seba a stál tam usmiaty Jordan aj so svojimi dvomi kamarátmi. Si akože myslí, že ma tým nejak potupí alebo čo? 

,, O čo vám stále ide?! Prečo jej nemôžte dať pokoj?! " Megan sa chcela pustiť do Jordana, ale som ju zachytila. Pre ňu by to dopadlo horšie. Stavím na to moje najobľúbenejšie conversky! 

,, Megan," zachrapčala som. Je to snáď prvýkrát, čo som v jeho prítomnosti niečo povedala. Nieže by som sa hanbila, ale nepovažovala som to za nutné. Nepovažovala som za nutné nič. Meg si sadla naspäť ku mne a súcitne sa na mňa pozrela. Práve toto ma ubíjalo. Nepotrebovala som súcit. Nechcela som vidieť ten prekliaty súcit v jej očiach. 

,, Zase to robíš. Meg prepáč, ja .. ja musím ísť." zavrčala som a vybehla z triedy. Bolo mi jedno, že sme mali mať nejaké hodiny. Potrebovala som odísť. Mierila som si to priamo na cintorín. Síce tu nemám rodičov, ale je tu jedna lavička, na ktorej vždy trávim čas. Myslím si, že o nej nik nevie, pretože je za okrasným plotom. Aj keby ma niekto hľadal, nenájde ma. Práve to mi vyhovuje. Chvíľku som tu rozmýšľala nad svojim životom. Ako inak, že? 

O pár mesiacov

,, Prečo sa nikdy neozveš? Už ťa mám plné zuby! Robíme ti zo života peklo, ale ty ani raz neprehovoríš!! Prečo?! Nebolí ťa to?! "  sedela som na zemi a oni sa nadomnou skláňali. Jordan to však vystihol. Nebolelo ma to. No možno aj áno, ale ja som si to neuvedomovala.

,, Počuj Jord, čo keby sa s ňou pohráš? " započula som hovoriť jedného z jeho kamarátov. Ustrnula som. 

,, Nie" povedala som ráznym tónom. V hlave mi to však vyznelo ako úplne roztrasená sračka.

,, Prečo nie? Jack má podľa mňa veľmi dobrý nápad." uškrnul sa a začal sa skláňať ku mne.

,, Jordan, prosím nie . " zašepkala som jemným hláskom a spustila slzy. Nechcela som. Tretíkrát by som to už neprežila. Keď som sa naňho pozrela, zmäklo mu v očiach. No mne nie.  Moje sa stále leskli a čím ďalej tým viac ma pohlcovala moja minulosť. Spomínala som na Tayove slová, že si mám udržiavať pokojný dych, no teraz to nešlo. Zaťali do živého.

,, Lexie, prečo plačeš? Nechcel som, aby si... " 

,, Tiež som nechcela. " šepla som a on ostal stáť s otvorenou pusou. Okamžite som sa postavila zo zeme a trielila domov. Keby ste ma videli, normálne si pomyslíte, že mám nejakú superschopnosť. 

Jordan 

,, Počujte chalani, neviem ako vy , ale ja jej už zle robiť nechcem. Keď som tak nad ňou stál a pozeral jej do očí, tak som si uvedomil, že ona to v živote nemohla mať ľahké. Navyše, keď začala plakať, to ma úplne dostalo. Prečo jej vlastne strpčujeme život? " 

,, Máš pravdu Jord. Ani my už nechceme. Ja netuším. Netuším, ani ako sme s tým začali. Nezdá sa vám čudné, že keď sme jej aj spôsobili nejaké zranenia, tak nikdy nič nepovedala? Ako keby ju to nebolelo? " uvažoval nahlas Luke.  Musel som sa nad tým aj ja zamyslieť. Tiež mi nešlo do hlavy, prečo nepreciťovala žiadnu bolesť.

,, Takže oficiálne vyhlasujeme mier? " spýtal sa Jack a my sme len prikývli.

,, Získam ju. Zistím, prečo je taká. Jedno viem iste. Jej život musí byť ťažký."  skonštatoval som a potiahol som si z cigarety. Miloval som tieto chvíle strávené s chalanmi. Vždy sme sa tak odreagovali, ale teraz? Teraz mám pocit, že ma ťaží svedomie a ja sa jej musím okamžite ospravedlniť.

Viem, že moje ospravedlnenie bude stáť za hovno, ale aj tak to musím spraviť. Keď som ju tam dnes videl, uvedomil som si, že je skutočne zraniteľná. Že som celý ten čas ubližoval osobe, ktorá trpí. Mrzí ma všetko, čo som jej spravil, no budem sa musieť činiť viac, aby mi odpustila. Otázne je, či sa na mňa hnevá alebo ma nemá rada. Ešte je tu aj taká možnosť, že ma priam nenávidí.

Neviem prečo, ale chcem ju získať. Svojim spôsobom ma vždy zaujímala a aj zaujíma. Chcel som ju mať nablízku a aspoň každý deň zacítiť jej vôňu. Je taká tajomná, ale mňa to fascinuje. Na očiach jej však vidno obrovský smútok a ťažobu. Ťažobu, ktorú nesie so sebou celý život. Viem, že to bude ťažké, ale ja som odhodlaný sa o nej dozvedieť viac a získať ju. A keď si ja niečo zauvážim, neodhovorí ma od toho ani sám  Jackie Chan svojím bojovým umením! 

Tak trošku taká smutná (?) časť. Ale aj napriek tomu dúfam, že vás príbeh zaujme.