Creepypasta

Vymazať e-mail

Myslím, že niekto môže súhlasiť, že výlety sú zábavné, alebo aspoň väčšina z nich. Šoférovanie v noci do iného štátu nie je zďaleka najpríjemnejšie, ale moja sestra Olívia a ja s ňou to zvládame. Bol som veľmi zmätený,

Myslím, že je čas dostať sa rovno k pointe. Išli sme k našej babke. Bolo to 200 míľ jazdy, lebo sme žili v New Yorku a ona žila v Pensylvánii. Bolo za nami asi len 50 míľ, takže sme mali pred sebou ešte tri štvrtiny jazdy. Noc bola temná. Bolo to o polnoci a mali sme prenajatú cestovnú dodávku. Neviem prečo si stále tieto veci prenajímame, môžeme mať aj vlastné, ale toto robíme veľmi často. Tak ako tak bol som pripravený ísť spať. Umyl som si zuny a ľahol si. Okamžite som sa rozrušil. Neviem prečo, ale cítil som sa v nebezpečí. Olívia sa zdala byť v poriadku, takže som to ignoroval. Bol som na dolnom lôžku, takže som mal okno. Zatiaľ čo som hľadel vonku niečo sa rozbehlo v kroví.

Myslel som, že to bolo nejaké zviera, s najväčšou pravdepodobnosťou jeleň, ale tá vec, ktorá ma znepokojila, bola neľudsky rýchla. Na kraji cesty bol telefón ku ktorému sa to rozbehlo. Nebol to žiadny jeleň. Videl som to na pár sekúnd, ale na tých pár sekúnd nikdy nezabudnem. Bola to vysoká, štíhla, hnedo-čierna bytosť so zelenými fľakmi na koži, podobnými pigmentovým škvrnám, len so zelenou kožou namiesto čiernej alebo hnedej. Mala šialene dlhé ramená s tupými pazúrmi, ktorá boli na konci tiež zelené. Zobralo to telefón na boku cesty a utieklo to s ním. Bol som vystrašený. Nikdy som nevidel bytosť, ktorá by ma tak vystrašila a dezorientovala. Vtedy, sa vztýčil každý jeden vlas na mojej hlave. Dostal som e-mail od "Bez mena", ktorý hovoril "Idem vedľa teba". Okamžite som klikol na 'Odstrániť e-mail' ale po tom som dostal rovnaký. Znova som vyšiel z postele. Odstrániť e-mail, odstrániť e-mail, odstrániť e-mail. Na piatom e-maily, ktorý som dostal, nebolo to čo predtým. Namiesto toho tam bolo: "Prestaň sa snažiť ma ignorovať". Hneď potom som počul biť na zadnú časť dodávky, tam kde som bol ja. To zobudilo Olíviu.

"Huh... Čo sa deje?" Povedala Olívia.

"Stíš sa, začuje ťa to" Zašepkal som.

"Čo?"

"Vysvetlím ti to neskôr, musíme sa odtiaľto dostať."

Dodávka sa stále hýbala. Moji rodičia stále šoférovali. Práve potom prišiel hlasitý tresk z prostrednej izby. Pozrel som sa. To stvorenie zlomilo otvor na streche. Potom sa objavila jeho tvár. Vyzeralo tak, ako som si ho pamätal z kraja cesty. Jeho tupé pazúry roztrhli otvor, otvoril ho a vstúpil do dodávky. Teraz mal žiariace biele oči, ktoré sa mi pozerali do duše. Bol som paralyzovaný strachom. Olívia sa snažila niečo povedať, ale nešlo jej to. Stvorenie však neútočilo. Celú dobu iba stálo v tej istej pozícii. Mierne naklonené doľava, jeho ramená po stranách a dlhé vystretá nohy. Olívia reagovala, vzala môj laptop a hodila ho po netvorovi. Zasyčalo to a zaútočilo po Olívii.

Pohybovalo sa to tak rýchlo, že som ani nemohol kričať. Zvalilo to Olíviu na zem pokúsilo sa to bodnúť ju rukou do srdca ale ona sa otočila a nakoniec jej popadla ruku. Vec trhla Olíviu za ruku a vykríkla. Potom odišla cez dvere. Krv bola všade. Moje myšlienky sa predbiehali, toto sa nemohlo stať, čo to bolo za vec? Potom som si niečo uvedomil...

"Olívia?"

"A-áno?" Odpovedala, stále sa trasúca zo zážitku. Myslím, že ešte necítila bolesť, pretože ešte prevažoval šok.

"Kde boli celú dobu mama s otcom?"

"..."

"..."

Bežali sme do prednej časti. Okno bolo rozbité. Dodávka stála. Mama a otec boli preč. Pozrel som sa na Olíviu. Tá vec sa nevrátila dozadu. To je dôvod prečo som ju nevidel zo zadného okna. Vstúpilo to, keď som sa odvrátil od okna a potom to rozbilo predné okno. Vtedy sme boli v dodávke od tej doby, čo som si ľahol do postele. Potom som dostal iný e-mail. Namiesto toho aby bol od Bez mena bol od "v". Písalo sa tam, "Myslím, že niekto môže súhlasiť, že výlety sú zábavné, alebo aspoň väčšina z nich." E-mail som tentokrát neodstránil.