Creepypasta

A Mask

Budem niekedy slobodný? Budem niekedy oslobodený od tohto trápiaceho sa života po smrti? Byť duchom putujúcim v mojom vlastnom zúfalstve, len túžiac po návrate k odpočinku?

Spomínam si, aký pokojný bol dlhý odpočinok. Bol som tam, spal v mojom starodávnom hrobe bez premýšľania o živých. Úplná samota. Nebol som obťažovaný nikým, kto by žil.

Ale všetko mi bolo vzaté, o mnoho rokov neskôr. Všetko, čo som v živote mal dokonca aj smrť, mi boli odňaté. Preč. A dodnes stále neviem prečo a pravdepodobne to ani nikdy vedieť nebudem. Zrazu, sa ku mne prihnala minulosť. Spomenul som si kto som aj napriek tomu, že som tu nebol.

V živote som nikdy neurobil nejaké zlé činy. Narodil som sa ako človek, pre Krista! Nie toto, toto... diabol! Toto stvorenie číhalo cez noc s bláznivou s úzkosťou, keď sa zalesklo všetko, čo som stratil! Táto legenda o príbehoch z táboráku a nočných môr, strašidelné príbehy, ktoré rozprávajú malý chlapci v tme!

Ale všetko, čo som opustil, je táto prekliata maska, ktorá sa mi tak posmieva. Nemôžem sa od nej oddeliť. Všade, kam idem, je za mnou. Všade kde sa otočím, ma to nasleduje, ako dlho stratené šteňa.

Prešiel som cez cintorín, Lawender Town bolo jeho presné meno, alebo aspoň názov mesta. Cintorín nebol naozaj taký, že by o ňom nikto nevedel. Bolo tam veľa povestí, ktoré ho obklopovali. Príbehy o tom, ako sa mŕtvi vrátili do života, aby prenasledovali živých. Príbehy pohrebných mŕtvol vlievajúcich obete, alebo strašidelné ruky spútané okolo žijúcich. Príbehy o mŕtvolách olizujúcich obete, alebo ohavné ruky zvierajúce živých. Najpriaznivejší z nich je duch, ďábel, ktorý dáva svojmu trénerovi obrovskú silu, len aby ho vzal. Najstrašnejší z nich je duch, diabol, ktorý dáva svojmu trénerovi obrovskú silu, len aby ho vzal preč. Ale musím sa spýtať len, prečo?

Aké choré, kruté monštrum nás bude mučiť?

Vytiahla som masku, svoju masku ...

Okrem toho, že to nebola vždy maska, to bola kedysi moja tvár.

V očiach, krehkých slzách, som sa na ne pozrel.

Keď som sa na ňu váhavo pozrel, vyhrkli mi slzy do očí.

Moja tvár... bola kedysi tak krásna...

Jediné, čo som mohol urobiť, bolo pozerať sa na masku a ticho plakať sám pre seba. Nikdy nebudem slobodný.