Creepypasta

Power Outage

Pre lepšiu atmosféru odporúčam pustiť počas čítaniatúto pesničku: 

Keď som mal 6 rokov, všetko bolo jednoduché. Ako život každého šesťročného. Aj keď, raz tu bol ten moment, keď... No, vlastne ani neviem, čo sa vtedy stalo. Bolo to 13. Júna, 1999. Bolo chladno, aj keď bolo leto. Bol som sám v pivnici a hral sa na mojom Gameboyi s jedným z tých pripájacích svetelných doplnkov. Nič nejako nezvyčajné, až kým nezačalo pršať. Vlastne to bola skôr silná búrka. Bol som v pivnici, zatiaľ čo moji rodičia boli hore, keď zrazu zablikali svetlá. V tom čase som nad tým moc nepremýšľal a hral ďalej. Vlastne som sa chystal poraziť tretieho vedúceho telocvične, keď sa všetky svetlá v dome zhasli. Ako šesťročný som bol dosť vydesený. Nikdy sa mi nič také nestalo. Bolo to tam tak temné, tak desivé. Cítil som, ako mi telom prebleskol pocit nervozity. Vybehol som po schodoch, tak rýchlo, ako som len mohol, pričom som niesol Gameboy, vzhľadom k tomu, že to bol môj jediný zdroj svetla a hľadal mojich rodičov.

Neboli tam. Plakal som, pričom som kričal ich mená. Nič. Vbehol som do každej izby, hľadajúc ich, no nikde neboli. Potom som začal počuť veci. Klopkanie na sklo, kroky a škrípanie podlahy. Niekto, alebo niečo sa muselo vlámať do domu. Nedokázal som spracovať, čo sa dialo, len som... Len som si sadol na zem plakajúc a zakrývajúc si tvár rukami. Plakal som, než... Som započul, ako niečo kráča po schodoch akosi pomaly. Zasvietil som na to mojim svetielkom. Veľké biele oči, veľmi vysoké. Nebol to ani jeden z mojich rodičov. Moje srdce sa zastavilo. Čo...to...? Keď sa to skoro dostalo na vrch schodiska a ja som bol paralyzovaný strachom a nemohol sa ani pohnúť, svetlá sa znova rozsvietili. Ono... To hľadelo na mňa jeho obrovskými očami, ktoré vyzerali, akoby bili ako srdce a jeho koža na tvári bola z časti strhnutá, odhaľujúca svalstvo. Mohol som vidieť obrovské prúdy slín tečúce z jeho úst. Ukazovalo to na mňa prstom, aby som k tomu prišiel bližšie, zatiaľ čo mal na tvári odporný úškrn. Moji rodičia potom vošli cez predné dvere, keď sa vracali od susedov a ja som sa otočil a pozrel späť na schody, aby som zistil, že tam je... nič...

I'm baaack bitcheeees :DD... Dneska tu máme trocha takú klišé pastu, decko vidí monštrum, vrátia sa rodičia, monštrum je preč. Ale je to taká oddychovečka a má to dobrú atmosféru, takže dúfam, že ste si to užili aspoň trocha tak, ako ja prekladanie. :D

zdroj: www.creepypasta.org/creepypasta/power-outage#read