Creepypasta

V predných svetlách

Jeden letný večer som šoféroval domov. Bola tma a všetci už boli v posteli. Moje viečka oťaželi, ako som sa snažil venovať pozornosť jazde na tmavej a prázdnej ceste. Poznal som túto cestu tak dobre, že by som mohol ísť domov so zatvorenými očami. Neznelo to ako zlý nápad, keď som ospalo prikývol.

Než som sa nazdal, moje oči boli zatvorené a ja som na pár sekúnd zaspal, než som trhol hlavou a posunul sa na sedadlo. Zosunul som okno a nechal chladný vzduch naraziť do mojej tváre. Bol som skoro doma. Potreboval som sa sústrediť na jazdu o niečo dlhšie a potom sa mohol zabaliť do mäkkej postele. Sústrediť...

Sústrediť...

Otvoril som oči, musel som znova zaspať. Všimol som si predo mnou niečo v strede cesty, ale stále som sa ešte prebúdzal a ani ma nenapadlo, že by som mal spomaliť. Stalo sa to tak rýchlo. Moje oči sa rozšírili ako som uvidel jeleňa, srnu, ktorá bielo žiarila v predných svetlách, ale niečo bolo zvláštne; skákalo to rovno ku mne.

Adrenalín náhle prešiel mojím telom a cítil som sa strnulý. Uhol som vozidlom v nádeji, že sa vyhnem búračke s týmto maniakálnym zvieraťom. Zlomok sekúnd sa zdal ako minúty. Počul som buchot, keď som bočne udrel jeleňa, ale podarilo sa mi dostať späť na pravú stranu cesty a pozrieť sa do spätného zrkadielka. Prisahám, že som počul ženský krik, z ktorého tuhne krv. Jeleň stále bežal rovno vpred, ale jeho krk bol nejako úplne skrútený, akoby zlomený a stále sa na mňa pozeral, jeho ústa boli otvorené. Zmizol v tme za mnou, spolu s krikom.

Zobudil som sa v posteli a slnko vykukovalo z okien cez závesy. Bol to sen? Musel to byť. Moje telo bolo stále roztrasené a paralyzované z nočnej mory a ja som bol mokrý od potu. Po chvíli ležania, skúmania toho divného sna v mojej hlave, som nakoniec mal schopnosť sa znova pohybovať a prevrátil som sa, aby som sa pozrel z okna vedľa mojej postele. Biely jeleň na mňa civel ružovo-červenými bezduchými očami.

Kričal.