Creepypasta

Come closer

Vlastne som ho videl na ceste domov zo školy. Vyzeral špinavo a znepokojujúco a pri pohľade na náš autobus sa díval priamo na nás. Dokonca sme o ňom vtipkovali, pravdepodobne ako náš spôsobom predstierania, že sa nebojíme. Bol neuveriteľne mimo miesta v predmestí strednej triedy, takže jeho prítomnosť vyvolávala hrozivý pocit... Teda naša panika, keď sme všetci traja vystúpili na zastávke a videli sme ho za rohom, ako sa pozerá našim smerom.

Bol medzi nami a našimi domami a autobus už odchádzal, takže sme ušli do krovia v blízkom dvore. Neboli sme si istí, či nás videl, ale potom sme sa pozreli cez listy a videli, ako nasledoval našu cestu a náhodne mumlal. Tim, môj sused, trval na tom, že vidí veľký nôž v mužovom odeve. Danny, dieťa, ktoré som sotva poznal, ktoré sa práve presťahoval do susedstva, trval na tom, že si to predstavoval - Timove okuliare museli zle odrážať slnko alebo niečo také. Napriek tomu sme boli vystrašení a chodník ho priviedol priamo vedľa nás.

Bol to Tim, ktorý prvý povolil a bežal, udržiavajúc sa nízko pri zemi. Nasledoval som ho, moje srdce búchalo, keď sme prešli do tmy pod verandou neznámeho domu, v ktorom sme sa schovali. Keď sme tisli naše telá do špiny, špinavé drevo sa nám zatláčalo do chrbta a takmer nám nedalo dostatok miesta na dýchanie. Z nášho úkrytu sme mohli vidieť, že sa rozrušený muž presunul na dvor pred nami a začal pátrať okolo seba, mlátiť do kríkov a hnevať sa.

Vtedy som si uvedomil, že Danny nie je s nami, ale nevidel som, kam odišiel. Tim prišiel o okuliare v kríkoch a len sa schovával v tieni vedľa mňa blízko slepého teroru. Zostali sme tam v tichosti a čakali. Častokrát, kedykoľvek som si skoro myslel, že je bezpečné vyjsť von, sa po drevenej verande nad nami vliekli kroky. Tim si skoro kýchol, ale v strachu som mu zakryl ústa a nos.

Čakali sme tam tak dlho, že sa začalo meniť slnečné žiarenie. Nepočuli sme muža už hodnú chvíľu, a ja som sa práve chystal vykuknúť, keď zarachotili kroky a tupý úder zasiahol drevo priamo nad nami. O zlomok sekundy neskôr sa objavila Dannyho tvár pred nami hore nohami, a pozrel sa na nás cez mriežku. Pohľad zo šoku a prekvapenia prekonal, že nás konečne našiel. Niečo šepkal, ale nič som nepočul. Zdá sa, že hovorí "poďte bližšie", takže som si myslel, že ten strašný muž je stále v okolí a museli sme byť ticho a ja som sa posunul dopredu.

Dannyho tvár bola strašne vystrašená a stále nám niečo naznačoval. Zvláštne, ešte stále som ho nepočul... Zdalo sa mi, že jeho oči slabnú, a ja som sa trochu posunul dopredu. Nachvíľu som zmrzol v hrôze, potom som začal cúvať. Tim sa ma spýtal: "Čo povedal?" a ja som len zavrtel hlavou, v úplnom šoku. Danny nehovoril "poďte bližšie", ukazoval "je tam hore." Ten tulák nevedomky sedí priamo nad nami a čaká, pretože vie, že musíme byť niekde v tom dvore.

Nebolo tu čo robiť, len sedieť v tichu a snažiť sa nekričať. Bol som rád, že Tim stratil okuliare. Ležal som tam, keď sa zotmelo, čakal som v neochvejnej hrôze a snažil sa necítiť sklenený pohľad Dannyho odtrhnutej hlavy, ktorá ležala na tráve neďaleko nás.