Creepypasta

Dobre!

Ozval sa výkrik. Ako som nasledoval zvukový zdroj zjavnej hrôzy, bol som privedený do izby svojej dcéry. Rýchlo som sa rozhliadol, keď som chytil dych po šprinte, ale nič sa nezdalo byť mimo svojho miesta až na uslzené dieťa pod posteľou. Keď som zazrel to, čo mohlo spôsobiť čokoľvek z tohto, všimol som si jej novú bábiku, teda končatiny, skrútené po celej miestnosti.

Prešiel som k posteli, aby som ju utešil, "Zlatíčko, čo sa deje?"

Stále poťahovala nosom, zatiaľ čo triasla prstom smerom k bábike, sa jej podarilo vysloviť, "Ublíži mi !"

Sklonil som sa k bábike, čo spôsobilo, že moja dcérka zaliezla hlbšie pod posteľ, a hodil na bábiku vtipnú grimasu. Vyzeralo to, že je pekne urobená, ale tvár strapatá, bez emócii. Prešiel som k posteli a dal sa na všetky štyri, aby som sa dostal k tvári mojej dcéry, držiac bábiku vedľa mňa a potriasol ňou.

"Vidíš? Nič sa nedeje. Neublíži ti to zlatíčko. Len sa chce hrať." Povedal som s úsmevom, vytiahol moju dcérku a podal jej bábiku späť, do jej trasúcich sa rúk.

"Teraz buď opatrná miláčik, a čo sa týka tvojej kamarátky, neublížila by si môjmu drahocennému dievčatku, dobre?" žartovne som povedal a pošúchal bábike vlasy.

"Dobre!" znela odpoveď. Pery mojej dcéry sa ani nepohli.