Bad to the bone

21

V jeho objatí som sa cítila akoby ma oblapila smrť sama. Ani som nedýchala, keď sa moja hlava ocitla na jeho hrudi a jeho ruky spočinuli na mojich vlasoch. Sluch mi vyplnil zvuk jeho pokojne bijúceho srdca, zatiaľčo to moje búšilo ako o závody.

Strachom.

Neopísateľným strachom z toho, že bol niekto ako Asher Langley tak blízko môjho tela.

Následne ma chytil za plecia a odtlačil od seba len natoľko, aby som mu pozerala do očí. Chvíľu ma len bez slova skenoval pohľadom. Vypaľoval diery do mojej kože ako ostrý lejzer.

„Môžem ťa pobozkať?" vyslovil chladne a jeho tvár neodrážala žiadnu emóciu.

Dych sa mi po tej otázke spriečil v krku a mala som pocit, že sa každú chvíľu zadusím. No keď následne jeho tvár preťal malý úsmev, niečo vo mne sa zlomilo. Odrazu som v ňom videla len ďalšieho zničeného človeka. Človeka, ktorý potreboval pomoc, oporu a niekoho, kto by mu priniesol trochu svetla do života.

A presne v tomto momente som sa rozhodla byť tým človekom pre Ashera.

Pomaly som kývla hlavou na znak súhlasu. A vzápätí sa moje srdce roztĺklo ako o život. Opatrne vzal moju tvár do dlaní a palcami mi pohladil obe líca. Celým mojim telom prebehla vlna mrazivých zimomriavok a žalúdok mi zovrela neviditeľná ruka.

Priblížil sa bližšie a priložil pery na tie moje. Pomaly a nežne akoby sa bál, že sa každú chvíľu rozplyniem. V hlave mi blikla červená kontrolka na situáciu spred pár týždňov. Na okamih, keď som bola s ním uväznená v biologickom sklade.

Začínala som sa báť, že sa podobný incident zopakuje. No hneď na to sa Asher odtiahol a prv než som sa stihla spamätať mi venoval letmý bozk na čelo.

„Toto už nebudeš potrebovať," zamrmlal neprítomne a najskôr som nechápala, čo mal na mysli, až keď sa mi do uší doniesol akýsi praskot. Pozrela som na zem a uvidela ako Asher nohou rozdrtil môj mobil.

„A-ale-"

„Shh," priložil mi ukazovák k perám a jeho tvár ozdobil úškrn.

„Naozaj si si myslela, že ti Hendrix pomôže?" spýtavo zúžil oči.

„Č-čo-"

„Roztomilé," poznamenal a zvrtol sa na päte smerom späť ku klavíru. Okamžite som sa sklonila k zemi v snahe zachrániť čokoľvek sa dalo. No z môjho telefónu zostala len hromada rozbitých súčiastok.

„Poď sem, Kaelin," prikázal a rukou pokýval na prázdne miesto vedľa seba.

Pomalými krokmi som podišla bližšie ani na sekundu z neho nespúšťajúc pohľad. Chvíľu som váhala, no napokon si sadla vedľa neho.

„Naučím ťa hrať."