Bad to the bone

33

Flashback,
Pred dvanástimi rokmi
~z pohľadu Kaelin~

„Vyššie tati!" zakričala som na tatinka, ktorý sa usilovne snažil, čo najviac rozhojdať moju novú ružovučkú hojdačku.

Zasmiala som sa, pretože som vzápätí naozaj letela až tak vysoko, že som sa nôžkami dotýkala sýtomodrého nebíčka.

Keď mi potom uletela z hlávky moja obľúbená žltá čiapka, začula som ako sa tatinko nahlas smeje.

„No poď, princezná, maminka už určite pripravila kakao," povedal s obrovským úsmevom na tvári a jedným prudkým pohybom zastavil moju hojdačku, ktorá bola mimochodom tá najkrajšia na svete.

Zdvihol zo zeme moju čiapku a predtým, než mi ju nasadil späť, mi odhrnul vlásky, ktoré mi neposlušne padali do očiek.

Potom mi vlepil hlasný božtek na čelíčko a pomohol mi vyliezť. Chytil ma za rúčku a spoločne sme šli naspäť do domu, kde nás už čakala maminka.

Tatinko otvoril dvere a ja som hneď vbehla dnu. Na chodbe som zhodila topánočky z nôh a bundičku si ako vždy zavesila na malý vešiak, ktorý tatino urobil špeciálne pre mňa.

Utekala som do jedálne, kde za obrím stolom sedela maminka. Boli na ňom nachystané tri šálky kakaa. To pre mňa bolo v mojej obľúbenej žltej šálke s mackom pu.

Sadla som si vedľa maminky, ktorá sa na mňa hneď usmiala, tým jej úsmevom, ktorý bol mimochodom ten najkrajší na celom svete.

„No čo slniečko, tatino ťa poslúchal?" prehovorila milo, zatiaľčo som už horlivo upíjala z toho najlepšieho kakauka.

„Tatušo je najlepší, aj ty maminka." odvetila som a chrbtom ručičky si utrela ústa.

„A vieš kto je ešte lepší?" zatvárila sa tajomne a zastrčila mi prameň nezbedných vlasov za uško.

„Babina a dedušo?"

„Ty slniečko," žmurkla a štrngla si so mnou.

„Som slniečko pretože mám žiarivo svetlé vlásky?"

„Nie, si slniečko, pretože máš svetlo v sebe," široko sa usmiala a odpila si z kakaa.

Vtedy som moc nechápala čo tým myslí, no vedela som, že to je určite niečo dospelácky dôležité.

A ja som už bola veľké dievča, takže som s ňou musela súhlasiť.