Bad to the bone

24

„A-Asher?" vypadlo zo mňa, no to už ma Asher prudko potiahol za ruku.

„Shh, poď," odvetil pohotovo a stiahol ma dnu. Zabuchol za mnou dvere ešte stále nepúštajúc moje zápästie.

Pozrela som naňho a videla to tajomno v jeho očiach. Aj to ako mu čierne vlasy nonšalantne padali do tváre. Ako prenikavými očami vypaľoval dieru do mojej duše. A cítila som dokonca aj to, aký bol jeho dotyk elektrizujúci.

Žmurkol na mňa a jeho inak vždy vážna tvár sa zmenila na hravý úškrn. Preplietol si prsty s tými mojimi a začal ma viesť kamsi do útrob domu. Všetko naokolo vyzeralo normálne a dokonca tak, že tu Asher býval sám.

Pomaly ale iste som začala panikáriť. Asher sa totiž správal presne tak ako vtedy v sklade. A to sa mi ani zďaleka nepozdávalo. Navyše som ešte stále nemala mobil, tým pádom ani nemala ako kontaktovať pomoc. V mojom prípade Drixa.

Nakoniec sme zastavili až, podľa zariadenia súdiac, v jeho izbe. Mala totiž čierne steny, len strop bol natretý na bielo. Moje vlasy a oblečenie doslova žiarili v celom čiernočiernom priestore.

Nábytok bol taktiež ladený do tých najtmavších farieb a keď som sa obzrela za seba, uvidela som nekonečné množstvo ručne maľovaných obrazov rôznych farieb a veľkostí.

Takmer som od úžasu otvorila ústa nad tou ohromnou nádherou. Pretože som veľmi dobre vedela, že ich všetky maľoval Asher. Ďalšia vec, ktorá zaujala moju pozornosť, bola gitara na jeho posteli a keyboard v rohu miestnosti.

Otočila som sa späť k nemu a chvíľu len skúmala jeho tvár. A až teraz si tak nejak uvedomila to, že nevyzeral vôbec zle. Práve naopak. Ostro rezaná sánka, lícne kosti, plné pery, tie jeho hypnotizujúco temné oči a vždy roztomilo strapaté vlasy. Až som pri pohľade na ne dostala obrovskú chuť pohrať sa s nimi.

Preboha, čo som to tárala za nezmysly. Zamrkala som aby som vyhnala z myšlienok Asherov zjav a až teraz zistila, že máme ešte stále zamotané prsty. Pozrela som na naše ruky a opatrne vyslobodila tú svoju.

„T-Takže s čím..začneme?" vyjachtala som a odrazu sa začala cítiť až príliš nervózne.

„Dnes sa nebudeme učiť," povedal s teatrálnym výrazom a pristúpil bližšie ku mne.

„Č-Čo? A čo budeme r-"

„Presne toto." s týmito slovami spojil naše pery. Ten neopísateľný šok, ktorý vzápätí pohltil celé moje telo sa ani nedal opísať. Zabudla som dýchať, rozprávať, reagovať, existovať. Na pár dlhých sekúnd som nevedela kto vlastne som.

A aj cez bozk som cítila ako sa Asher víťazoslávne usmial. Hneď na to sa moje telo automaticky uvoľnilo a konečne začalo spolupracovať s tým jeho. Nás bozk sa každou ďalšou sekundou výrazne prehlboval až som pocítila slabosť v kolenách a divný pocit v žalúdku.

Jeho ruky skončili na mojom páse, čím spôsobil to, že si moje telo úplne pritlačil k svojmu. Nedelil nás od seba už ani milimeter.

Asher Langley mi do žíl vpúšťal až priveľmi smrteľný jed.

Taký,
ktorý
dokáže
zabiť.

_________

Časť vyšla pre moje srdiečko!!! ^_^ AvisBlue 💙💙💙💙