Bad to the bone

23

Piatok prišiel rýchlejšie než obvykle. Bolo až divné ako mi celý týždeň pretiekol pomedzi prsty. A tiež bolo zvláštne, že som ani raz nevidela Ashera.

Až príliš zvláštne.

„Kaelin?" automaticky som sa otočila a zazrela známu tvár.

„Ahoj, Drix," usmiala som sa a zovrela knihy pevne na svojej hrudi.

„Máš čas?" hľadel priamo do mojich očí a v jeho pohľade bola akási vážnosť.

„No mám tak desať minút do začiatku ďalšej hod-"

„Nie," pokrútil hlavou. „Myslím to tak, či máš čas dnes večer," povedal vážne, no črty jeho tváre o čosi zjemneli.

Náhly šok mi najskôr úplne zatemnil myseľ a akékoľvek racionálne zmýšľanie. Chvíľu mi trvalo, kým som sa aspoň ako tak spamätala.

Hendrix ma pozýval na rande? Len tak?

Nebola som si istá, kde sa to v ňom takto odrazu vzalo, no rozhodne sa mi to páčilo. Zrejme viac než som si dokázala pripustiť.

A potom ma realita prebodla ako ostrý šíp, ktorý preletel rovno skrz mňa. Dnes som sa totiž mala stretnúť s Asherom.

Nahlas som vzdychla a v duchu začala preklínať deň, kedy som na to doučovanie kývla.

„Dnes nemôžem..kvôli doučovaniu, čo tak zajtra?" nadhodila som veselo a úsmev mi ani tentoraz neschádzal z tváre.

Jeho výraz v okamihu poznačili obavy, no vzápätí ich nahradil malý úsmev. „Fajn, prídem po teba o siedmej," žmurkol. „Oh a Kaelin? Keby niečo bývam hneď oproti Asherovi," dodal ustarostene a stratil sa za dverami chemického laboratória.

Zostala som stáť na mieste s hlavou plnou otázok. Mala som zmiešané pocity, no z väčšej časti som pociťovala obrovskú radosť. Moju myseľ vypĺňal Drix a nadšenie z jeho nečakaného pozvania.

A potom, ten najtemnejší kút, ktorý som sa snažila zatarasiť tými pozitívnejšími myšlienkami, obýval Asher a bezprostredný strach z nášho dnešného stretnutia.

Ach, o koľko radšej by som tento deň strávila s Drixom.

****

Prišla som na adresu, ktorú mi Asher nechal na malom bielom lístku. Napísanú veľmi úhľadným písmom, až som sama bola prekvapená. Vždy som si myslela, že má chaotický a neupravený pravopis. Pretože predsa niekto ako on by sa snáď neobťažoval s niečím takým. No opak bol ako vždy pravdou.

Po dlhých minútach absolútneho zúfalstva a hľadania tej správnej ulice, sa mi jeho dom napokon podarilo nájsť. Aj keď by som zrejme bola radšej, keby som ho nenašla.

No sľuby, ktoré rozdám, tiež nikdy neporuším. Cítila by som sa ako zlý človek.

Keďže sa mi nepodarilo nájsť žiadny zvonček, opatrne som zaklopala na vchodové dvere. Zatiaľčo som čakala, kým mi príde niekto otvoriť, spomenula som si na Drixove slová. Zahľadela som sa na dom presne oproti tomu Asherovmu, len na druhej strane ulice a odrazu dostala neskutočnú chuť prebehnúť cestu a zaklopať radšej na jeho dvere.

No presne v tej chvíli ktosi prudko rozrazil dvere.

„Vitaj, Kaelin."