Bad to the bone

17.

„Šťastné a veselé," ozval sa odrazu ktosi za mojím chrbtom.

Trvalo len pár sekúnd, kým som identifikovala, komu ten hlas patril.
Otočila som sa a od hlavy po päty preskenovala osobu v čiernom. A všimla si, že jednu topánku mal previazanú červenou šnúrkou.

„A-ale veď Vianoce sú až takmer za t-tri mes-"

„Viem, ale ja už tu vtedy nebudem," odvetil pokojne a venoval mi jemný úsmev.

„A k-kde bud-"

„Pod hrubou vrstvou hliny."

„N-nie, také veci nehov-"

„Mŕtvemu mi bude lepšie."

„P-prečo nad takým niečím v-vôbec prem-"

„Už teraz sa neviem dočkať," priznal so širokým úsmevom, „takže šťastné Vianoce, Kaelin." žmurkol na mňa a už ho nebolo.