Bolo to, keď sme práve prechádzali okolo Asherovho domu. Pozorne som sledovala každý jeden jeho detail, aj keď v hĺbke duše som vedela, že si tým len viac ubližujem.
A potom niekto vo vnútri odostrel záves. Bolo to možno len pár chabých centimetrov či dokonca milimetrov..ale videla som to.
A bola si viac než istá, že sa práve teraz niekto nachádzal vo vnútri. Možno som z jeho smrti bola stále otrasená, možno som pomaly šalela, ale až takú veľkú predstavivosť rozhodne nemám.
„Zastav!" okríkla som Drixa a rukou už chytala kľučku dverí.
„Prečo?" zamrmlal a v spätnom zrkadle mi venoval nechápavý pohľad.
„Zastav prosím!" môj hlas sfarbilo číre zúfalstvo a oči mi zaplavili slzy.
„Kaelin, prosím...upokoj sa," chlácholil ma ďalej úplne ignorujúc vážnosť situácie.
„Vyskočím!" vyštekla som a otvorila dvere.
V tom momente auto prudko zastavilo a mne sa bezpečnostný pás nepríjemne zarezal do krku. Horlivo som ho odopla a vyskočila von. Potkla som sa na obrubníku a takmer spadla nebyť lampy vedľa mňa.
Prišla som k dverám domu, kde Asher raz býval. Za tie štyri mesiace sa nič nezmenilo, akurát tráva v predzáhradke bola podstatne vyššia.
Začala som päsťou búšiť do dreveného povrchu ignorujúc ostrú bolesť. Slzy mi už nezastaviteľne stekali po lícach a psychická bolesť, ktorú som vtedy cítila sa prelínala do tej fyzickej.
„Asher, prosím!" zakričala som najhlasnejšie ako sa dalo a plecom sa snažila vyraziť dvere.
„Kaelin, preboha! Čo to tu vyvádzaš?!" povedal Drix zhrozene a aj cez môj protest ma odtiahol od dverí.
„Videla som ho! Bol v okne!" zhúkla som hystericky a snažila sa vytrhnúť z jeho zovretia.
„Shh Lin, to bude dobré." pevne ma objal a začal hladkať po vlasoch. Začala som udierať do jeho hrude a moje vzlyky sa rozliehali po celej ulici.
„Urobíme to, čo ti poradil psychológ. Hlboký nádych a výdych," prehovoril pokojne a rukami chytil obe moje líca pozerajúc mi rovno do očí.
Smrkla som a otvorila oči. Palcami mi zotrel slzy a jemne sa na mňa usmial.
„Všetko bude v poriadku. Som s tebou a spolu to zvládneme," venoval mi bozk na čelo a opäť ma uväznil v objatí.
Nič nebolo v poriadku.
Bez Ashera už nikdy nič nebude v poriadku.~
Pravdou bolo, že som Ashera v okne skutočne nemohla vidieť. Jeho otec totiž dom predal deň po jeho smrti.____________
Už len 3 časti a epilóg! ^-^
viem, že vás to zrejme už nebaví, tak som sa rozhodla to o niečo skrátiť (:Ale práve som vydala nový príbeh.. again :D neskutočne by ma potešilo, ak by ste mu dali šancu❤
أنت تقرأ
Bad to the bone
القصة القصيرةOna možno nebola liekom, no vzájomná láska ich liečila každý deň. Best rating: #1 in shortstory ©2018 | all rights reserved |