Bad to the bone

41

S Drixom sme sa opäť zblížili. Možno viac, než by som si kedy dokázala predstaviť. Nevedela som síce náš vzťah nikam zaradiť, alebo som skôr nechcela, no rozhodne to už nebolo len v medzi kamarátstva.

Po smrti Ashera som sa totiž psychicky zrútila...bola som na tom naozaj zle. A Hendrix bol jediný človek po mojom boku.

Moja jediná opora.

Iba naňho som sa mohla v ťažkých chvíľach spoľahnúť. Bol so mnou stále a ani raz ma nenechal plávať v mori smútku samú.

Bol mojím všetkým.

„Slečna Quinn, prosím vás, poďte sem," prihovoril sa mi vrátnik, keď som odchádzala zo školy.

Celkom som nechápala, čo po mne mohol chcieť, no zvedavosť vyhrala.

„Máte tu obálku, ktorú vám tu dnes ráno niekto nechal." to už mi ju podával. Opatrne som ju zobrala.

„Smiem vedieť kto?"

„To vám bohužiaľ neviem povedať. Nič o sebe nepovedal a do tváre som mu nevidel," priznal trochu skleslo a milo sa na mňa usmial.

Prikývla som a úsmev mu opätovala. Pozdravila som sa a popriala mu ešte pekný deň.

Vyšla som von, kde moju tvár v okamihu privítal chladný nápor vetra. Rýchlo som si sadla do auta, kde som horlivo otvorila obálku. Drix na mňa nechápavo pozeral v spätnom zrkadle.

Držala som v ruke zložený list a hneď ho aj otvorila.

Tvoje oči sú moja slabosť,

sú hviezdy, ktoré neustále žiaria,

keď do nich pozriem, prežijem radosť,

nemám rád, keď ťa v nich slzy pália,

tak prosím, už nikdy neplač.

______________

Už sa teším na koniec :D a to čo naň poviete (^^) dúfam, že to už vydržíte a že vás už teraz nenudím k smrti :Dd

A chcem sa vám nesmierne poďakovať, pretože len vďaka vám sa tento príbeh dostal na prvé miesto v shortstory💜