Bad to the bone

05

Rukou sa zapieral do steny vedľa neho a hlavu mal sklonenú k zemi. Ešte stále sa na ňom vynímali fľaky zaschnutej krvi a už ho stihli ozdobiť aj náhodné odreniny a modriny.

Nemala ho odviesť polícia? Ako je možné, že si môže slobodne behať po tom, čo pred chvíľou urobil?
Ťažké ublíženie na zdraví?

So zatajeným dychom som sledovala, ako si roztrhal špinavé tričko bielej farby, ktoré mal práve na sebe, zdvihol zo zeme fľašku s bezfarebnou tekutinou a namočil v nej kus látky.

Vzápätí si ním začal umývať krv na rukách, tvári a krku. Hneď na to si vodou vypláchol ústa a zvyšok trička si vyzliekol a schoval do batoha, odkiaľ tiež vytiahol jedno čisté čierne a pretiahol si ho cez hlavu.

Bez všetkej tej krvi konečne nevyzeral až tak hrozivo ako predtým. A keď som už chcela ísť úplne do hĺbky, Asher Langley nevyzeral vôbec zle. Teda aspoň čo sa týkalo zovňajšku. Jeho vnútro bolo totiž odporne prehnité a skazené.

Videla som ako následne z batohu vybral nejakú malú bielu fľaštičku a jej obsah si nasypal do ruky a bez váhania ho prehltol.
Drogy? Lieky? Antidepresíva?
Kto vie..

Až teraz som si uvedomila, ako veľmi blízko som, keď mám možnosť vidieť všetky drobné škrabance po jeho tele. Spanikárila som a pri pokuse odísť zakopla o náhodný kameň. Takmer by som bola spadla nebyť konáru po mojom pravom boku. Hluk divoko bijúceho srdca som cítila až v ušiach a spánky mi od číreho strachu nepríjemne pulzovali.

Rýchlo som sa pozbierala, zovrela svoju deku pevne na hrudi a rozbehla sa preč dúfajúc, že si nevšimol moju prítomnosť. Ani som si nechcela predstaviť, čo by mi urobil. Jedno však bolo isté,

Asher Langley naháňal hrôzu.