1

2.2K 119 15
                                    

Cesta. Náraz. Výkrik plný bolesti a pohľad do mŕtvych očí jeho matky.

,,E-Eomma?"

Precitol.

Vonku bola tma. Nevedel rozlíšiť či je len neskorý večer alebo hlboká noc. Posadil sa a snažil sa zorientovať, čo sa mu po chvíli aj podarilo. Spustil nohy na studenú podlahu a postavil sa.

Bolesť prišla takmer okamžite.

Zhlboka sa nadýchol a pomalým krokom kráčal ku dverám, ktoré z veľkou námahou otvoril. Vyšiel na chodbu.

Začul hlasy.

Vydesil sa.

Odkedy si sem Namjoon vodí návštevy?

Namjoon bol jeho starší brat, ku ktorému sa pred mesiacom nasťahoval.

S matkou som stratil aj svoj domov.

Chvíľu tam stál a počúval. Snažil sa identifikovať Namjoon-ov hlas, čo sa mu nakoniec aj podarilo. Vydýchol si a osmelil sa. Potichu kráčal do obývačky, odkiaľ tie hlasy peichádzali.

Keď tam vošiel, všetci stíchli. Jungkook sa upriamil len na svojho brata, ktorý hneď vystrelil na nohy.

,,Si v poriadku?" spýtal sa ho starostlivo Namjoon.

Jugkook, chalepc oblečený len vo veľkom čiernom tričku, strapatými vlasmi a smutnými očami, sa na neho smutne pozrel a silno ho objal. Namjoon mu objatie opätoval a vzal si ho do náručia.

Zo dňa na deň je ľahší.

Posadil sa s ním späť na gauč a zabalil ho do bielej fluffy deky, ktorá bola prehodená cez operadlo.

,,Nepredstavíš nás?" ozval sa zrazu chraplavý hlas.

Jungkook upriamil ma neho pozornosť.

Muž. Asi v Namjoon-ovom veku. Plavé vlasy, olivová pokožka, prenikavé hnedé oči a oblek z poslednej kolekcie od značky Gucci.  Bledomodrá košeľa polorozopnutá, odhaľujúca zlatú retiazku na krku.

Má vkus.

,,Och, áno. Kookie, toto sú moji dvaja priatelia a kolegovia. To mrzuté niečo je Yoongi a ten vedľa neho je Taehyung.

,,A-ahojte," kývol hlavou Kook a trochu sa narovnal.

,,No, ja asi pôjdem. Nechcem Jimin-a zbytočne nervovať. Kook, rád som ťa spoznal," povedal Yoongi a postavil sa na odchod. Namjoon sa ponúkol, že ho vyprevadí.

Zrazu zostali sami.

Jungkook mierne znervóznel. Ten Taehyung ho hypnotizoval pohľadom až to bolo nepríjemné.

,,Ako sa cítiš?" spýtal sa.

Bola to jednoduchá a štandardná otázka, ktorú sa pýtal každý. Otázka, ktorá mala obmedzený počet odpovedí, ktorými ľudia mohli vyjadriť svoje emócie či psychické rozpoloženie.

Lenže Jungkook na ňu nemal odpoveď. Nevedel identifikovať to, čo práve cítil.

Preto povedal to, čo vravel vždy.

,,Som v poriadku."

// ahoj! toto je môj historický prvý príbeh na ship VKOOK / TAEKOOK. ♡
hádam sa vám bude páčiť. ♡
ily♡

I'm Fine (vkook)Where stories live. Discover now