Bang-Bang

Trouble

,,Odteraz vás budem chrániť a starať sa o vás... Bože ani nevieš aký som rady. Možno je načase sa usadiť a začať žiť iný život"

Pozrela som na Graysona a pohladila som ho po tvári. Videla som v jeho očiach slzy.

,,Milujem ťa Scar"

,,Ja teba tiež Gray..."

Odkedy som oznamila, že som tehotná, môj život nabral úplne iné priority. Na prvom mieste bolo: Stať sa dobrou mamou. A na druhom mieste bolo založiť si rodinu. Všetko bolo úžasne. Bola som šťastná, že som našla úžasného priateľa a kamarátov. Chalani prestali s obchodom drog, zbraní a našli si slušnú prácu. I keď nie je ľahké skončiť s takou robotou akú mali. Grayson sa naozaj snažil. Staral sa o nás tak, ako sľúbil. Chodieval so mnou ku gynekológovi na kontroly a veľmi rád kupoval malinké oblečenie. Pohlavie dieťatka ešte nepoznáme, ale v podstate nám to je aj jedno. Hlavne je aby bolo zdravé.

,,Čo ty môj kutil...ako si na tom?"spýtam sa Graysona.

Práve montuje detskú postieľku. Iba v šedých teplákoch podotýkam... Takže som mala o zábavu a pohodlie postarané. Ležala som vyvalená na posteli a na bruchu som mala položenú misku s ovocím.

,,Hotovo... postieľka postavená"postavil sa a kráčal ku mne.

,,Musíš uznať, že som šikovný..."zasmial sa.

,,To teda áno..."hodila som si bobuľku hrozno do úst a zasmiala som sa spolu s ním.

Prišiel za mnou na posteľ. Misku s ovocím mi zobral a položil ju na nočný stolík.

,,Nemyslíš si, že by som si zaslúžil odmenu?"pozrel mi na pery. Vedela som na čo myslí.

,,No myslím, že aj áno"nahla som sa k nemu bližšie a medzeru medzi nami som vyplnila bozkom.

Z jedného bozku sa stalo vášnivé milovanie.

O niekolko mesiacov neskôr...

Momentálne som v ôsmom mesiaci tehotenstva. Práve som prišla z kontroly. Musím vám povedať novinu. Čakám chlapca. Až doteraz sme to nevedeli, pretože vždy bolo bábätko otočenie tak, že sme nevideli pohlavné orgány.

,,Láska čo keby sme mu dali meno Jack?"spýtala som sa ho, keď sme išli od gynekológa.

,,Myslím, že by bol Jack rád... Je to perfektné meno pre nášho syna"pozrel na mňa a ďalej sa venoval šoférovaniu.

,,Čo si dnes taký tichý?"

,,Ja? Nie som... Hmm vlastne som... Je tu jedna vec čo ma trápi..."

,,Počúvam..."spozornela som.

,,Sľúbil som ti, že som skončil s predajom drog a zbraní a tak to aj je, ibaže volal mi jeden dávny kamarát... Chce od nás drogy, vraj sme mu ich sľúbili čo si nepamätám..."

,,A ty mu ich pôjdeš dať. Však?"pozrela som na neho s neutrálnym výrazom.

,,Láska nedalo sa mu povedať nie... Prisaham, že toto bude posledný obchod a potom sa môžme aj presťahovať... Sľubujem"pozrel na mňa, keď zastavil pred domom.