Love Me [MF]

22.📝

Čo ?! Odkedy sú kamaráti?!
Položím otázku sama sebe.
Do triedy vstúpil Max ,ako vždy so slnečnými okuliarmi na očiach,Alex a Domino,ktorým plánujem čas smrti.
Domino s Alexom si sadla za mňa a pán provokatér vedľa mňa. Ake prekvapivé. Ale notak ta irónia. Ale kto sa to ozval. Zack. Ako sa máš kámo,chýbal si,ako bolo na dovolenke?
Neodbočuj od témy.
Nechceš sa vrátiť na dovolenku ,ale teraz ta nakopem že nebudeš potrebovať lietadlo .
Ok som ticho.

Ahoj princezná
Zašepkal mi Max do ucha a ruku položil na moje stehno. Nahnevane som zavrčala,ale on to ignoroval.
Ruku som mu dala preč ,ale znova ju tam dal. Tak to to pokračovalo celú hodinu ,až kým nezazvonilo. Rýchlosťou svetla som vybehla z triedy a nasmerovala si to k skrinke.
Za mňou som počula kroky a dúfala že to nebude on. Otočila som a videla kukuč ,ktorý mi tak veľmi chýbal a zároveň som na neho bola nahnevaná.
Prišiel ku mne a jeho ruky sa usídlili na mojich bokoch. Pritiahol si ma viac k sebe a dal mi do vlasov bozk.
Odtiahla som sa od neho a zamračila si.
Vy ste kamoši?
Nadvihla som obočie,ruky si prekrížila na prsiach a čakala čo povie.
Noo ..ano sme
Chytil sa za zátylok a pozrel na hodinky ,ktoré sídlili na jeho pravej ruke.
To už je toľko už nám začala hodina.
Povedal a chcel odísť
Je koniec vyučovanie ty pako a odkiaľ sa poznáte?
No.. vieš.. ehmm.. jéé čau Dylan ,dávno som ta nevidel ,potom sa u vás zastavím ,ahojte.
Povedal a čo najrýchlejšie odišiel z chodby .
Zbabelec!
Zavolala som ešte za ním a odišla na parkovisko.
Dylan za mňou pribehol a otvoril mi dvere na aute.
Nastúpila som a čakala kým nastúpi Dylan.
Lucy
Hm
Čo sa deje?
Nič..čo by malo?
Lucy
No
Hovor
Nič sa nedeje tak mi daj kurva pokoj
Fajn ,ale potom to prebereme.
Na to som mu neodpovedala len ukázala prostredník.
Neviem čo ma tak naštvalo
Asi to že neznesies byť s Maxom v jednej miestnosti lebo ho miluješ.
Blbosť ..nenávidím ho tak ako ho môžem milovať
Medzi láskou a nenávisťou je malá hranica
Vieš čo? Sklapni!!
Už mlčím.
Treskla som dvermi od mojej izby a išla do kúpeľni.
Čudujem sa že sa tie dvere nezlomili na polovicu.
Oblečenie som hodila na podlahu a taktiež aj spodné prádlo. Vliezla som do sprchy a užívali si teplé kvapky.
Napatlala som si na seba levandulový sprcháč a potom ho zmyla z mojej pokožky. V dlhom tričku od Quentiho a teplákoch som vyšla z izby a ľahla si do posteli.
Bolo niečo okolo 5 pm ,ale mne to bolo jedno. Zobudila som sa na silnú ranu.
Bolo to ako keby niekto vykopol dvere. Sedela som na posteli zachumlaná v deke a dúfala že sa mi to len zdalo. Nezdalo. Po schodoch sa ozývali kroky ,ktoré mi spôsobili mráz po chrbte. Zo stolíka vedľa posteli som vytiahla zbraň a pevne ju zvierala v rukách. Prečo práve dnes nikto nie je doma? Dvere som mala zamknuté,ale bola som si istá že to tú osobu dlho nezamestná. Zobrala som do rúk mobil a keď som chcela niekomu napísať tak sa mi vypol. Aké to mám šťastie že...
Dvere sa otvorili a v nich stála osoba v čiernom oblečení. Tvár mala skrytú pod kapucnou a na nose a ústach mala čierny šátok. Približovala sa ku mne a vtedy som si spomenula na zbraň v mojich rukách. Vytiahla som ju a chcela vystreliť ,keby že bola nabitá. Ten niekto mi zbraň zobral a hodil ju do kúta izby. Nasucho som prehltla a cúvala do zadu. Narazila som do čela postele a preklínala v mysli toho kto tú posteľ vytvoril.
Chlap[áno je to chlap ,zistila som to podľa smiechu,keď som chcela vystreliť.] sa ku mne priblížil a natiahol ruku. Studenou rukou ma pohladil po tvári a potom zmizol.
Nie nebol to sen. Som si tým istá. Celú noc som bola hore a aj pri malom buchnutí som sa zľakla. Okolo tretej ráno prišli domov Nate a Quentin. Keď ma videli tak ku mne pribehli a báli čo poviem. Objali ma a čakali na moju odpoveď.
Bol tu.

Povinne čítaj...

♥♣♥
Ahojte.
Kratšia časť ako ste zvyknutý.
Dúfam že sa nehneváte.
Keby že máte nejaké otázky na postavy ,alebo na mňa,tak sa v pohode pýtajte.
Keď ich budú viac tak spravím aj osobitnú kapitolu ,kde ich budem zodpovedať.
Čaute❤❤