Love Me [MF]

44.📝

,,to najprv budeš musieť zabiť mňa,až potom si s ňou niečo užiť,ty hovädo skurvené!,,
Ešte chvíľu počkajte s piesňou.
Max:

,,ale čo.. takže je pravda že si sa do nej buchol. Povedz čím ta opantala. Jej postavou rukou jej prešiel cez krk,brucho až k nohám, jej prdelkou prešiel jej cez zadok,ktorý podotýkam patrí LEN mne,alebo tým ako ti ho vie vyfajčiť.
Začal sa smiať čo som nehodlal ďalej tolerovať. Zaťal som sánku a ruky zovrel v päste. Bol som odhodlaný položiť môj život za ten jej, alebo aspoň nejakú časť tela ,teda okrem vtáka.
Pozrel som sa na jej nehybne ležiace telo na starom,prachovom matraci uprostred tmavého podkrovia. Pretrel som si oči a zaostril na stolíky,ktoré boli vedľa strarej drevenej stoličky. Ako som si myslel. Ten sviniar nie je schopný ničoho iného - on ju mučil-. Oči mi nabrali onyxovú farbu a zdravé myslenie pohltila hmla. Bol som rozhodnutý mu to spočítať a nechať ho trpieť stokrát viac ako trpela moja Lucy.
Pozrel som sa na osobu stojaciu odomňa na päť metrov, zrastom podobnú mne-možno aj o niečo nižšiu-, plavými vlasmi,ktoré mal vyčesané dozadu,oči plné nenávisti a ani kvapky súcitu a taktiež mne celkom podobnú len vekovo staršiu. Pozeral som sa na môjho brata,kópiu môjho teraz už nežijúceho otca a donedávna som bol ja jeho kópiou. Nenávidím sa za to ,že som bol taký ako on . Možno aj horší. Keď si spomeniem na naše spoločné detstvo nevidím nič iné len strach,smútok,bolesť a utrpenie.
A prečo?
Strach,ktorý som pociťoval vždy ,keď otvoril dvere a jeho oči sa stretli s tými mojími.
Smútok,ktorý na napĺňal ,keď ubližoval mame a ja som s tým nezmohol nič urobiť.
Bolesť,ktorá vo mne drieme aj teraz. Ani nie tá fyzická zo všetkých tých kopancov,faciek či bitiek,ale tá psychická,z toho že som bol len obyčajný slaboch,ktorý sa nevedel postaviť vlastnému otcovi a radšej sa ním nechal ponižovať a biť až pokým nebol na úplnom dne všetkých síl.
Utrpenie,ktoré som cítil,keď mi pred očami zabil osobu,ktorú som potreboval a aj potrebujem, miloval a aj milujem a ktorá mi chýba tak veľmi až je to neopísateľne-moju mamu-.

Pozrel som sa mu do očí,ktoré mi tak veľmi pripomínali tie jeho a venoval im onyxový,bezduchý pohľad. Prezrel som si ho od hlavy až po päty a zasmial sa.

Vôbec si sa nezmenil.

Máš pravdu... som ešte horší než som bol.

Vieš,hovorí sa ,že zlo si raz vypýta svoju daň... to tvoje ju dostane teraz.

Nechápem o čo ti ide? Nezabil som ju, žije ,i keď neviem na ako dlho ,ale žije. Pár škrabancov ,ale to je predsa to práve orechové. Ja som sa síce nezmenil ,lebo som to ani nechcel no ty.. ty si sa tomu poddal úplne. Je len otázkou času kedy do toho spadneš úplne.

A ja som ti vravel,že toho čo patrí mne sa kurva nikto nedotkne ,no ty ... ty si to dojebal na plnej čiare.

Zavrčal som na neho načo sa on znova rozosmial na plnú hubu. Dochádzala mi trpezlivosť čo on nemohol vytušiť.

Prosím ta, nebolo by to ono keby že sa jej nedotknem. Len mám otázku, aká je v posteli?

Tak toto prehnal. Rozbehol som sa na neho a vrazil mu päsťou do tváre. Nepohlo s ním. Len sa uškrnul.

Nič viac nedokážeš. Takto ta nás otec nevycvičil.

Až s tebou skončím,budeš presne ako on ,keď posledný krát vydýchol. A máš pravdu nie som ako on a ani ako ty. Som to ja. Nepotrebujem byť nikoho vernou kópiou.

Zasadil som mu úder pod pás,do brucha a zvalil sa na neho. Týčil som sa nad ním a zasadzoval päste hlava nehlava. Bolo mi jedno ,že nám v žilách koluje rovnaká krv,alebo to že som týmto zradil stranu LA,pre ňu sa to oplatí. Lebo ona je to čo potrebujem k životu. Žiaden klan LA, žiadne zbrane či krvyprelievanie. Len ju. Moju Lucy.
Tvár od krvy, až mi bolo divné ,že sa vôbec nebránil. Zasmial sa a pretočil ma pod seba.
Skončil si ? Teraz som na rade ja.
Povedal chraplavým hlasom a vypľul krv. Začal mi dávať údery,ktorým som sa len tak vyhýnal. Teda zatiaľ. Z vrecka od nohavíc som vybral nôž a v jeho nepozorovanej chvíli mu ním poškriabol tvár. Zatackal sa a chytil sa za ranu,ktorá viedla od oka až po bradu.
Toto si zlíznes ty skurvysyn!
Zreval a vytiahol tiež nôž. Bežal mi naproti a poškriabol ma ním na ramene. Cez mikinu začala presakovať červená tekutina. Zasyčal som no nenechal sa vyviesť z pozoru. Otočil som sa a keď bol blízko pri mne tak som vrhol nožom,ktorý sa mu zapichol do nohy. Zreval a padol na kolená. Nôž si vytiahol z rany,z ktorej hneď začala tiecť krv. Nôž odhodil bokom a ten svoj vrhol na mňa. Včas som sa mu vyhol a zabodol sa do steny za mňou. Zo stolíka za ním vzal zbraň a namieril ju na mňa. To isté som urobil ja. Stáli sme oproti sebe a mierili na seba zbraňami.
Play now!

Vedel som,že nakoniec takto skončíme, ale to ,že by si zradil vlastnú stranu ,to som nečakal ani v tom najhoršom sne.
Povedal a pokrútil na do mnou hlavou.
Vedel si,že nikdy nebudem taký ako ty, alebo taký aký bol on. Nebol som taký a ani takým nebudem. A vieš prečo? Našiel som ju a s ňou aj kamarátov,ktorý sa ma neboja ako teba tý tvoji ,,kamaráti,,. Priznávam možno som slaboch,no nedovolím,aby si ublížim jednému z klanu NY alebo jej. Lebo ty.. ty si obyčajný kus kokota ktorý nevie čo so sebou a tak sa chce preukázať ako boss klanu LA aj keď na to nemá vôbec gule. Si len obyčajný hajzel,ktorý si nezaslúži ani dýchať nie to už chodiť po tejto zemi,alebo byť milovaní. Nikdy nebudeš vedieť aký je to pocit keď máš o niekoho strach alebo keď niekoho nezištne miluješ. Nikdy nezažiješ aké je to byť dobrým kamarátom,bratom,priateľom alebo otcom. Lebo ty si všetko dojebal na plnej čiare. Si obyčajný hajzel,ktorý je žiaľ mojím bratom. Až sa mi hnusí to o tebe povedať ,že ty si bol niekedy mojím bratom. Nenávidím ta ,počuješ nenávidím!

Vykríkol som na neho a namieril moju zbraň na miesto,kde sa nachádzalo srdce.

Posledné slová hovädo?

Tvoje posledné slová kokot.

Povedal a vystrelil. Do nohy. Sklátil som sa na zem a zbraň pustil z ruky. Pristúpil ku mne a odkopol ju do kúta.

Si obyčajný slaboch ako náš otec.

Povedal a zbraň namieril na moje čelo.

*výstrel*

Zavrel som oči no nič sa nedialo.
Otvoril som ich a videl Lea nehybne ležať vedľa mňa s guľkou v čele.
Zamračil som sa a pozrel na okno.
Že ma to nenapadlo. Osoba mi zamávala a strelila do dverí ,aby sa povolili.

Si si myslel,že ta do toho nechám ísť po hlave? Inak krásny preslov.

Povedal Nate a išiel rovno ku mne. Pomohol mi na nohy a ranu obviazal sterilným obväzom zo stola. Aspoň zatiaľ. Keď odstúpil tak som bežal k Lucy.
Chytil som jej tep.
Dýchala ,ale slabo.
Zobral som si ju do objatia a išiel s ňou k dverám ,keď sa jej prestal nadvihovať hrudník.

Lucy!

Ahojte!!!!
Ste nečakali ,že časť bude tak skoro?
Dúfam že som potešila .
Takže už len epilóg a potom new book.
Bude to pokračovanie tohto príbehu ,o ktorom sa dozviete viac v časti po epilógu,ktorý by mal vyjsť budúci týždeň.
✩ a 💬 poteší.

-sarcastic-