BOJ

190 10 0
                                    

Vlk a nie obyčajný ale obrovský . Prebehlo mi mysľou.

 Pomaly som sa začala zdvíhať nespúšťajúc zrak z tej obludy .Nenápadne som vytiahla dýky z čižiem, aj tak mi sú proti nemu prd platné. No bez boja sa nevzdám.

Stále na mňa uprene hľadel žltohnedými očami. Začal vrčať a dvoma skokmi bol u mňa. Prikrčila som sa pripravená sa brániť. Krúžil okolo mňa hľadajúc moju slabinu, otáčala som sa za ním .Nesmiem ho pustiť z očí. 

Skočil ,odkotúľala som sa od neho a šibla dýkou po jeho boku. Len som ho škrabla ,zreval a rozúrene po mne chňapol labou. Bodla som ho druhou dýkou rovno do laby.

Rozúrila som ho ešte viac .Nestačila som ani uhnúť a bol na mne. Ako som spadla vyrazilo mi dych a jedna dýka odletela. Som mrtva, preletelo mi hlavou.

Vrčiac nahol svoju hlavu nad môj krk. Jeho sliny kapali na moju kožu, čakala som kedy sa zahryzne a bude koniec .

Ešte mám dýku ,spomenula som si. Namierila som ju na jeho krk ."Pôjdeme do pekla spolu, drahúšik ." zamumlala som

Naraz odo mňa doskočil. Nechápem, hádam sa nezľakol tej dýky. Začudovala som sa a vydýchla.

ľahol si na predne laby a hľadel uprene na mňa

čo to ma znamenať? Pozerala som sa okolo seba, nikoho som nevidela .Kukla som sa na moju hrud.

 To je zas čo? Amulet žiaril zlatým svetlom. Chytila som ho do dlane a prezerala ho. Nepálil len žiaril.

To už vlk stál a kráčal pred jaskyňu. Pred vchodom sa otočil a hľadel na mňa.

"čo chceš psíček?" nedalo mi

zavrčal a hlavou  ukázal na jaskyňu

"Ani ma nenapadne ,neznášam jaskyne"! zrúkla som naňho

Hlasne zabrechal a vyceril zuby.

"Tak dobre ,však ja už idem Puňťo. Prešla som okolo neho k jaskyni, na zemi som  si všimla fakľu. 

Aspoň  nemusím ísť po tme. Zasvietila som ju a vošla dnu.


Vyvolená živlomWhere stories live. Discover now