Zmierenie

118 8 0
                                    

Ocitly sme sa pred veľkým jazerom na ňom stály drevené domčeky pospájané lavičkami.Bolo to  čarovné miesto.Oproti nám kráčl muž.Ked si ná všimol zhrozene zvrieskol.

"Mína! Pre boha, ako si sa od tiaľ dostala?"

"Sklapni ty blbec,vdaka tebe to nebolo.To ste si mysleli, že tam budem večne ?"vychrlila zlostne

"Kiežby." odvetil skleslo "Vidím ,že ti tých 300rokov vo vezení vôbec nepomohlo."

"Mlč a pomôž tuto vyvolenéj .Je unavená."

To si už všimol aj mňa.Zaviedol nás do domčeka.Hned som zaľahla nevšímajúc si hluk na okolo.


"Vstávať a cvičič !"zahučalo mi pri uchu a následne niekto stiahol zo mňa deku

"čakám ťa vonku. Tak pohni žubrienka."

Malátne som vyšla von.Už tam čakala škeriaca sa Mína.Vyzerala ako normálne zelenooké dievča až na tie fialove vlasy.

"Nekukaj na mňa. Ide sa trénovať:" odvetila hravo

To bude sranda. Vzdychla som si pre seba.

Akoby uťalo Mína zvážnela.

"Voda dokáže liečiť ale aj rýchlo zabíjať."Vyriekla a hned vytvorila vodnú guľu. Tá sa zmenila na ľad a vyletela do vzduchu, potom v malých vločkách dopadla na zem.

"Toto všetko ťa naučím, no najprv prími živel."

Nedarilo sa mi. Ten diamant nechcel žiariť.

"Alina mysli na život, na smrť.Je to naša súčasť .Zmier sa s tým."

Naozaj som myslela na život so strýkom a jeho smrť kôli mne.

Diamant sa rozžiaril a spojil s amuletom . Premkla ma ukľudňujúca sila vody. Bolesť zo straty sa stala menšou,bola som zmierená.

Spolu sme trénovali do večera.Sadla som si na breh a pozorovala hladinu.

"žubrienka nesed tak ako kopa nešťastia.Ideme sa baviť."

"Smrdíš ". zapchala si nos "Mala by si sa umyť". huhňavo povedala


Doniesla som si čisté veci na breh.Okolo seba vytvorila vysokú stenu a nahá vošla do vody.Poriadne som sa vydrhla a osušila vetríkom,čistá a s lepším pocitom som kráčala do dediny.


Vyvolená živlomWhere stories live. Discover now