Hostina

131 7 0
                                    

"Elf ?Myslela som, že nexistujete ? udivene som povedala

"Tak ako démoni a vlci?" odvetila uštipačne elfka."útočíš zo zadu?" tvrdo na mňa pozrela "To sa mi páči."

Nezmohla som sa na odpoved.

"Kedže si tu. Vidím že nastal čas. Musíme  ísť."

"Počkaj najprv si odýchnem  . Potom budem  liezť dole."

"Neboj prenesiem nás . Odpočinieš na mieste." 

Sotva to dopovedala a stáli sme v honosnej sále .Všade  veľa zelene, sálu zdobili vysoké stlpy ozdobené kresbami elfov. Ohromene som sa točila dokola nech mi nič neujde.

"Zavri si pusu a pod za mnou."

"Dcérenka moja!" bežala mladá žena k nám.  Prijam sa vrhla na El.El sa nenápadne od nej odťahovala .Tá si toho vôbec nevšímala.Po čase sa žena zahľadela na mňa. 

"Vyvolená vítam ťa u nás ."preniesla vážne s poklonou

" Mistrál ťa zavedie do komnaty ,aby si si odpočinula. Stretneme sa pri západe slnka."

Dievča asi Mistrál si za mnou odkašľalo." Nasledujte ma pani."

Iba bola nádherná v jemných farbach dúhy, s veľkými oknami z ktorých bol výhľad na prekrásne mestečko. Stálo vysoko v horách obkolesené zeleňou. Domy  zo skaly bielej farby. Naozaj veľmi krásne.

Mistrál ma zaviedla do kúpelne  .Vaňa zapustená do zeme obrovská a plná horúcej vody. Slastne som sa ponorila a užívala si kúpeľ. Po hodine som konečne vyšla a zaľahla do mekkej postele .Ani neviem ako som zaspala.

"Pani vstávajte .Očakávajú vás na sále." rýchlo mi pomohla do vzdušných šiat bielej farby

 Látka jemne padala z ramien, pás zdobil zlatý opasok. Vlasi mi rozčesala a nechala rozpustené. "Máte také krásne vlasy pani." rozplývala sa o dušu, vzdychla" Musíme  čakajú na vás."

Vstúpila som do sály preplnenej elfmi .Postávali okolo stlpov alebo  pri bohato naložených stoloch . Zakručalo mi v bruchu. Hľadeli na mňa a niečo si potichu šepkali.vsetci . Ty kokso to sú vážne všetci taký krásny? Prišlo mi ta až moc umelé. Nahodila som úsmev a kráčala k El.

El sedela medzi matkou a asi jej otcom. Tíško si niečo šepkali.No sotva ma zazrela  hned vstala a kráčala mi oproti .

Muž sa postavil a zahlásil." Predstavujem vám vyvolenú Alinu."  vsetci sa mi poklonili

 Ako na toto reagovať ? Len som sa viac usmiala. 

El ma odviedla k stolu a ja sa pustila do jedla. S plnou pusou som vyzvedala. "To sú všetci takýto , dokonalý?"

"My nestarneme. Stále sme mladý a no krásny."

" Aha." a žula som dalej ." Koľko je ti teda rokov?"

"Tento rok mi bude 120."

Skoro som sa zadusila ,len sa zasmiala.

"Ako si sa vlastne stala strážcom?

zosmutnela" Za trest." 

" Vážne? čo si vyviedla pre boha?" 

"Zamilovala som sa do nesprávneho človeka."

"Neviem čo sa s ním stalo a možno sa to ani nikdy nedozviem."smutne pokračovala

"Máš ho ešte rada ?"

"Myslím že hej."  vzdychla "No dost už o mne .Zajtra nám začína tréning."

"Tak teda do postele ." zavelila som

Zaspávala som s myšlienkami na elfov.Vyzerajú vznešene,mlado.No na mňa pôsobili umelo a veľmi namyslene.Nemala by som súdiť kedže ich nepoznám.No prvého dojmu sa len ťažko zbavím.

Vyvolená živlomTempat cerita menjadi hidup. Temukan sekarang