Vyvolená živlom

Strážca duše

Gabriel 

Plná neuveriteľnej sily,Odvážne hľadiac pred seba som kráčala k rytierovi.Ten si zložil helmu a uprene sa mi zadíval do očí.Ach bože jeho očiť mali tmavomodrú farbu, pomaly som  sa v nich začínala topiť.Tvár mal ako anjel a vlasy tmavé ako noc.Túžila som sa ich dotknúť.Natiahla som ruku a.....

"Tak to pôsobíme na všetkých ."nezaujato odveti

S natiahnutou rukou vo vzduchu som stála ako drevená.

"Je to preto ,aby naša obeť sama k nám prišla."

Zažmurkala som prekvapením.

"Som upír.Presnejšie kráľ upírov.Volám sa Gabriel."

"Prečo potom si strážca?Upíri nenavidia život?"ohromene som vyhabkala

Z chuti sa zasmial." Nenavidíme  život?To máš odkiaľ?My život potrebujeme k životu.Ak démoni zničia všetko živé čo budeme jesť?"

Ja som len civela neschopná slova.

"Strážil som z vlastnej vôle,dobrovolne.Zaručilo my to záchranu aspoň kúsku duše a duší mojích verných.Teraz pod s mnov.Neboj neublížim ti."

Voviedol ma do malého ale útulného domčeka.Sedeli sme oproti sebe do neskoréj noci .Rozprával mi o svojom druhu .Zrušil kúzlo svojho šarmu .Takže som už nemala potrebu sa naňho vrhnúť.

–––––-–––––––––-

"Vstávaj dievča." jemne mnou triasol

Zývla som na plné ústa a popritom sa preťahovala ako mačka.

"Si taká zlatučká, malá mačička."

"Mám aj pazúriky a nebojím sa ich použiť." zasmiala som sa

"Všimol som si.Naraňajkuj sa.Niečo ťa dnes naučím."

"Ty ovládaš dušu?"

"Trocha vieš tamto ked som ti zmyzol z očí."

Rňajky boli skvelé."Nedáš si?"

"Ponúkaš mi svoju krv?"

"Nie ponúkam ti chleba s maslom." rozhodne som dodala

"Tak mi povedz .Ako si to spravil?"

"Nie je to ťažké.Len pomyslím kam sa chcem dostať a je to."

"Neznie to zložito. Ideme to skúsiť?"

––-––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––--

Snažila som sa zo všetkých síl ,nič. Zlostne som dupala nohou. To nie je možné pri ostatných mi to šlo tak ľahko.Postavil sa za mňa ,objal ma.

"čo robíš?"Ohliadla som sa naňho.

Hľadeli sme si do očí neschopný pohybu.Zatrepal hlavou.

"Predsa ti pomáham.Sleduj a uč sa."Puf a boli sme na kraji lúky.

"Wau, to je úžasne. Ešte!!!!" Rozradostene som mu dala pusu na líce.Zatváril sa prekvapene.

"Skús to sama."

Pomyslela som na chalúpku.Puf a bola pri nej.On sa objavil hned vedľa.Rozbehla som sa k nemu a skočila mu do náručia.Vpíjali sme sa do očí.Približoval sa k mojím perám.Tesne nad nimi zašeptal " Ide ti to maličká."

Odskočila som od neho celá červená ."To kúzlo už nepôsobí a ja ťa i napriek tomu túžim bozkávať.Je to normálne?" hamblivo som klopila oči

"Neviem."

Prikročil ku mne a pobozkal ma.Celý svet explodoval.Odtiahol sa a prekvapene na mňa hľadel.Pritiahla som si ho k sebe a pobozkala ho.Znova mnou prešla energia.Objala som ho,on si ma pritiahol viac k sebe a prehlbil náš bozk.Neviem ako dlho sme sa bozkávali.Po čase lapajúc dych sme od seba odstúpili.

"To nie je normálne." mračil sa a doslova utiekol do lesa

"Srab." zavrčala som zlostne 

Uvedomovala som si, že to tiež neboli iba bozky.Niečo v srdci sa prebudilo a chcelo sa spojiť s ním.

––-––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-

Celý deň som ho nevidela .Večer som sedela zabaléná v deke pred krbom a popíjala čaj.Ticho pristúpil a pokľakol ku mne.

"Kde si bol celý deň?Nechal si ma tu úplne samú?"vyčítavo som hľadela na Gabriela

"Musel som premýšľať."

"Potreboval som byť sám."
"To čo sa stalo som ešte necítil.Spojil som sa s tebou.Je to podobné láske ale silnejšie Ty si časť mojej duše.Neveril som,že ťa nájdem."Prehrebol si vlasy."Tisíc rokov som nenašiel to čo pri jednom bozku s tebou ,došľaka."

"Cítim to isté.Nie je to moc rýchle?"

"Nechcem strácať ani minútu .Konečne som našiel teba, svoju polku duše."

Chytil ma do náručia .Uložil do postele a ľahol si vedľa mňa.Hladil ma po vlasoch.

"Rýchle možno,krásne určite."šeptal