Vyvolená živlom

VZDUCH

Nemám sa kam ukryť.Vytvorila som skalnú stenu a schovala sa za ňu .Nenápadne som vykukla .Stál tam strážca s lukom a mieril na moju skrýš. Moje zbrane mi proti luku moc nepomôžu, takže musím požiť zem .Zdvihla som sa a zautočila na strážcu .No všetky kamene pred ním sa odrazili a spadli na zem. On nelenil a vystrelil .čupla som si. Doriti ,čo mám robiť? Znova som vstala . Pálila som rýchlo za sebou a popritom využila, že sa strážca bráni mojím útokom. Jednu skalu poslala zo zadu na jeho hlavu. Nevšimol si ju a skácal sa na zem. Viem nebolo to moc rytierske  ale účel to splnilo. Pomaly som sa k nemu priblížila pripravená na všetko. Nič, ležal ako mrtvola .Prekročila som ho a uvidela bránu zahalenú do hmly .To bue ono .Obzrela som sa na strážcu a vstúpila. Načo čakať? Kým sa preberie?

Kráčala som hmlou. Pomaly strácala nádej. Ja som sa stratila ?Bežalo mi hlavou. Zrazu som uvidela pred sebou biele svetlo. Také rozmazané ale predsa. šla som k nemu a naozaj bol tu. Na oltári krásny biely diamant .Opatrne som natiahla ruku a dotkla  sa ho. Hmla okolo zhústla až som nič nevidela .Postupne som rozoznala orysi dvoch mužov. Bol to strýko a ten vojak. Stáli pred kolískou.

"Nesmieš ju zabiť, je vyvolená .Prisahal som jej matke ,že ju ochránim."

"A ja som prisahal kráľovi ."

 Strýko vytiahol meč.

"Myslíš, že to chcem urobiť? Zabiť dieťa? "nešťastne krútil hlavou vojak "Jej matka .Kráľovna bola ako svetlo v temnote. Všetci sme ju milovali."

"Tak mi teda pomôž."

Ocitla som sa v lese .Vojak  držal niečo v rukách. Pristúpil k nemu strýko.

" šlo to bez problémov ?"

"Povedal som, že ju nechám v lese. Nech sa o ňu postará divá zver."

"Daj mi ju."

  Vojak mu podal tú vec. Muž hľadel na modrooke dieťatko.

 "Alina , všetko už bude dobré si v bezpečí."

"Oni na to príjdu."

"Viem, no nás nenájdu."

"Dám ti vedieť keby sa niečo dialo. Sľubujem odvetil vojak."

Hmla zhustla a ja sa objavila v miestnosti plnej sviec .

Muž, môj akože otec. "Vravela si ,že to bude syn." a udrel dievča do tváre

 Tá spadla na zem .Utrela si krv z pery a pozrela na neho." Tvoja žena to nejak dokázala ukryť .Nevadí otče, ja budem kľúč." 

"Ty!!!!"skríkol "Neverím!!!"

"Ja to dokážem .Nesklamem ťa." pokorne hľadela do zeme

Prekvapene som hľadela na dievča . Mám sestru ?Nepodobáme sa. Mala svetlé vlasy a tmavé oči. Obzerala som si ju od hora dole. Bola  som späť pred oltárom  .Vstala som a s diamantom vzduchu kráčala k bráne. V hlave mi bežalo neustále .Mám sestru.

Za bránou už stál strážca . Sotva ma uvidel ,uklonil sa a dal dole z hlavy kapucu plášťa.

Po ramenách sa mu rozliali nádherné, zlaté vlasy odhaliac zašpicatené uši.  Zdvihol na mňa zrak. Oči mali farbu zamračenej oblohy. 

Neveriaci som vyriekla "Dievča?"

"Volám sa Elinor  . Som elfka strážkyňa živlu vzduchu."

"Volaj ma Alina .Som vyvolená živlami.

hore Elinor