SKALA

137 8 0
                                    

Cesta trvala len dva dni. S Maxom ubehla veľmi rýchlo. Neustále ma podpychoval a ja jeho.

Je ako prerastené šteniatko. smiala som sa v duchu

Zastali sme pred vysokou skalou, z dola som vôbec nevidela na jej vrchol.

"Tak sme na mieste."

"Vážne?" usmiala som sa na neho

"Musíš vyliezť hore, tam je ukrytý živel vzduchu."

Pozrela som zhrozene na hor ."To si robíš srandu ?"

"Nie zlatko a hlavne dávaj si pozor, je tam strážca."

"No čo už. Podme na to ." rezignovane som dodala

"Ja  s tebou nemôžem .Ideš sama .Neboj ,stretneme sa ked splníš všetky úlohy. Budem to vedieť." a objal ma " Chod, na čo čakať a bud opatrná."

"Ja som vždy opatrná ." urazene som odvrkla a začala  stúpať nahor 

Nebola som ani v polke. Dychčala som ako para nad hrncom. "Nevládzem, keby tu aspoň boly schody ."fučala som popod nos

 Zrazu sa objavili. To som nemohla skôr vymyslieť? S úsmevom som začala po nich stúpat hore. V polke hory som ledva dvíhala nohy. 

Dosť už to dalej nedám, z posledných síl som hľadela hore .Vrchol som stále nevidela. Niečo ma napadlo. Stála som na schode a postupne som ho posúvala hore po stene. Vyšlo to. Pridala som na rýchlosti. Ani sa nenazdala a bola hore. Vyčerpane som sa oprela o skalny výbežok a zhlboka dýchala. Ked sa mi konečne ukľudnil dych, poobzerala som sa okolo .Nič zvláštne som nevidela, len samé kamene. Rozišla som sa dalej .Kráčala som po úzkej rímse pridržajúc sa skaly za mnou. Predo mnou sa objavila široká skalná plocha .Nadšene som na ňu vstúpila. Vedľa mojej nohy sa zapychol šíp. To si robíš prdel?

Vyvolená živlomTahanan ng mga kuwento. Tumuklas ngayon