Vyvolená živlom

bráň sa!

Celú noc sa mi nedarilo zaspať. Toľko tajností, naozaj  ma to štvalo .A k tomu  mám byť neaký vodca? Ved ja niekedy ani sama neviem čo mám robiť . Zúfalo som sa prehadzovala v posteli .Nad ránom ma zobudil hlas. Kedy som zaspala?

"Alina vstávaj! čakám ťa na lúke za dedinou. Pridaj!"

Max. Tréning, spomenula som si. Rozospato som vstala ,natiahla na seba veci a rýchlo si umyla tvár v studenej vode. To ma prebralo dokonale. Maxa som našla na lúke ako vravel.

"Tak čím začneme? Mečom či dýky?"

"Ani jedno Alina. Budeme cvičiť ovládanie zeme."

úžasom som otvorila oči  "To myslíš vážne?"

"Ved som ti to hovoril, no najprv vezmi do ruky diamant zeme."

 Poslúchla som ho. Asi vie o čom hovorí, no nie?

" Teraz zavri oči a mysli na tento živel, na všetko čo predstavuje, tvoje korene zo zemou ."

Najprv sa nič nedialo , začal žiariť tak ako v tej jaskyni. Rozžiaril sa aj amulet ale na zlato. Zelená so zlatou sa spojili a zmizli .Hľadela som na prázdnu dlaň. Potom som pozrela na amulet. Na jednom cípe hviezdy sa trblietal malý, zelený diamant.

"Skvelé ,podarilo sa." žmurkol na mňa Max

Amulet som chytila do dlane znova. Rozžiaril sa .Cítila som silu ktorá do mňa vstupovala. Najprv to bolo nepríjemné , neskôr som cítila takú energiu ako ešte nikdy.

"Alina  už si vládca. Spamätaj sa ide sa cvičiť . Bráň sa!" skríkol Max

Okolo neho sa naraz zdvihlo snád tisíce kamienkov.

"To myslíš vážne? Ako sa mám brániť proti tomuto?"

"Niečo vymysli." a pustil ich na mňa

Toto trvalo takmer celý deň.. Len som sa bránila. Lepšie povedané uhýbala ako som len vedela. Večer som si celá doudieraná ľahla do postele a zaspala ako dudek .Na jedlo som nepomyslela.

––-––––––––––––--

Sen

Stojím na tmavom mieste .

"Alina ,dcérka."

" Mama ?"

"Počúvaj ma pozorne. Musíš sa spojiť so zemou. To čo ti ukázala v jaskyni ,prími to .Sú to tvoje korene, len tak dokážeš ovládnuť zem v sebe."  sen sa rozplynul

––-––––––––––––––––––––-

Další deň som už stála na lúke prvá. Najedená a upravená. 

"Ty si už tu ?"prekvapene zažmurkal Max

Zavrela som oči. Myslela na matku, strýka a otca. Ano aj jeho. Pomaly som otvorila oči .Vedľa mňa poletovali samé kamienky.

"Učíš sa rýchlo. Tak podme na to ."a zaútočil 

Prekrížila som ruky , predo mnou sa objavila stena. Do nej narazili všetky Maxové kamene, ked som ruky spustila stena zmizla.

"Ešte to budeme cvičiť. Povolať zem dokážeš iba mysľou .Nepotrebuješ k tomu ruky ako neaký šarlatán." 

Cvičili takmer celý mesiac ,ale ani raz som ho úplne neporazila.

"Zajtra je zasadanie vlkov. Ideme tam obaja, neboj." ukončil náš boj

Prikývla som.

Na obed sme si sadli na lúku, len sa tak rozprávali , smiali na našich trapasoch z dectva .Zrazu sa ku mne sklonil a pobozkal ma.

" čo  to robíš ?vyjachtala som

" Len som chcel niečo zistiť? 

"A čo si zistil ?

"No." ošíval sa

 Spolu sme vyhrkli.

 "Nič"!

ja som dodala" žiadna iskra."

 on so smiechom "Ani motýľ" a rehotali sme sa na celé kolo 

Má síce pekné telo .Je láskavý ale nič som pritom necítila. Som rada že obaja sme na tom rovnako. Zhodli sme sa že budeme len kamarátmi.