Vyvolená živlom

Duša

Som na mieste.

Obyčajná lúka a v jej strede oltár s najzvláštnejším  diamantom .Naozaj je zlatý a trblieta sa na celú lúku. Fakt divné, to ľudí neláka ho ukradnúť ,ved je nenapadný ako päsť na oku.Rozhliadnem sa .Nikoho v okolí nevidím .

 Nebudem strácať čas .Kráčam rovno k nemu.

"Nie tak rýchlo dievčatko.Musíš si ho zaslúžiť."ozve sa mi za chrbtom

Prečo som ho nepočula prichádzať?Otočím sa a vidím rytiera  v zbroji?Snažím sa vyvolať oheň.Nejde to,ani ostatné živly nefungujú.

Chlap sa ledabolo opiera o meč.

"Zabojujeme si alebo budeš na mňa vyvaľovať okále?"

"S radosťou plechovka."

Zaútočí ,v sekunde vytiahnem meč a vykryjem ho .Otočím sa a podkopnem mu nohy.Odskočí.Neváham ani sekundu zautočím z boku. Vykryje ma bez problémov.Usmejem sa popod fúzy. Nebude to také ľahké.

"No tak dievčatko snaž sa trochu." 

Pozbieram všetky svoje sily a útočím naňho zo všetkých strán.On mi to opláca .Nedokážem ho ani len škrabnúť .Zlosťou  vypustím prebytočný vzduch. 

"Fučíš ako fúria .To už si unavená?"

Nemá daleko k pravde ,ale jemu to nikdy nepriznám.Pozbieram posledné zvyšky síl a hodím po ňom dýku.Rozplynie sa pred mojími očami. To si robíš srandu?

Náhle cítim meč na svojom krku .

"Ked nepremôžeš ani mňa.Ako porazíš temnotu ?"šepká do môjho ucha

Nemám šancu prehrala som .

"Uznaj porážku.Múdri človek ,vie ked nemá zmysel bojovať."

Viem že neuniknem.S pokorou odpoviem." Vyhral si."

Zjaví sa predo mnou a pokľakne."Splnila si úohu si hodná diamantu duše."

Udivene hľadím na kľačúceho muža. "Robíš si zo mňa srandu?"

"Nie toto bola naozaj skúška.Ja si nikdy srandu z nikoho nerobím ." ohradil sa urazene

Rozhodne zdvihnem hlavu a kráčam k oltáru.Natiahnem ruku a dotknem sa ho.

Všade sa rozprestie zlaté svetlo ktoré sa zmení na biele .Zo všetkých strán sa ozvú hlasy.

"Vítam ťa vyvolená."

"Prijala si svoju minulosť."

"Otvorila oči pravde."

"Zmierila sa so smrťou."

"Očistila ohňom."

"Teraz pohliadni do budúcnosti."

Všetko zčernelo.Som v rozpadlom meste všade sú ohorené zvyšky domov,samé mrtvoly ľudí.V diaľke vidím divné tvory, ktoré trhajú kusi ľudských tiel.Niektoré ich žerú iné sa obzerajú naokolo hľadajúc preživších.Na vrchole veže zazriem démona s podobou môjho otca. Ako to spokojne sleduje s rozprestretými krídlami.

"Toto sa stane ,ak zlyháme ."začujem v hlave

Preberiem sa v bielom svete."Toto sa nesmie stať ,vyhráme!!!" Kričím z plného hrdla.

Srdcom mi prejde silná bolesť.Ocitnem sa vo vzduchu .Z môjho srdca začne prúdiť oslepujúca zlatá žiara.

"Sme skutočný strážci živlou a života na zemi."

"Ty si naša vyvolená."

"Ty nám vládneš a len ty môžeš tento boj vyhrať ."

Po tomto som bola opäť na lúke.Diamant bol v amulete a jemne sa trblietal zlatou farbou.