Vyvolená živlom

Vodopád

S El sme sa preniesli rovno pred skalnú stenu.

Pretočila som očami."To zas budem liezť hore?"

"Minule ti to šlo priam skvele,nie?"zasmiala sa elfka

škaredo som na ňu kukla

"Neboj len tú skalu obídeš a budeš na mieste.No ja dalej nemôžem.Však vieš?"

Vydýchla som si úľavou .Naozaj sa mi nechce špindrať hore.

"Tak chod už a hlavne bud opatrná."A už jej nebojo

Prešla som okolo skaly a pred sebou uvidela obrovský vodopád.Padal nie do jazera ale strácal sa hlboko v zemi.Kochala som sa tým obrazom .Zrazu z neho vyšlo dievča.Jej pleť bolá modrá,áno modrá.Mala šupiny ktoré menili farbu ako dúha .Jej vlasy boli fialové ,dlhé po kolená.Bola úchvatná nemohla som z nej spustiť oči.

Vypálila po mne vodné gule.Len tak-tak som uskočila.

"Tak to by hádam stačilo".Rozbehla sa a behom sekundy bola pri mne.V šoku som len stála.Zrazu ma objala a hned odskočila.

"Konečne, prišla si. Sloboda!"skackala okolo mňa

Pozerala som na ňu s hubou do korán neschopná slova.

"Už som myslela, že tu budem navždy.Tí idioti ma tu uveznili.Verila by si tomu ?Len kôli nehode.Bol to omyl ver mi. Ja som to more nechcela vysušiť a tým ľudom som chcela len pomôcť nie ich vytopiť."A hodila po mne psí kukuč.

"Tak čo stojíš ako vymletá, padaj dnu nech môžeme vypadnúť,"   Vystrkala ma k vodopádu a priam kopla dnu.

Nemo som sa za ňou obzrela Behala po vonku a tancovala ako blázon.Zahľadela som sa dopredu a predo mnou bol krásne modré svetlo,tak ukľudňujúce.Dotkla som sa modrého diamantu a ...