Vyvolená živlom

Armáda

Prebudila ma nežná pusa na čelo.

"Maličká mala by si vstávať."

Hned so toho využila a pritiahla Gabriela späť na posteľ.

"Mne sa nechce." a bozkávala ho na tvár.

Sadla som si na neho a z vrchu naň hľadela.Jemne mi prechádzal dlaňami po stehnách,zastal až na mojom páse.Hľadel mi uprene do očí,náhle mu v nich zaiskrilo.

"Nemôžme v tom pokračovať miláčik."

"Prečo by sme nemohli?"

"Ráno mi prišla správa.Démoni začali útočiť.Zanechávajú za sebou spúšť,nič a nikto neprežil."

Pomaly som z neho zišla.

"Tak to začalo."smutne som vyriekla

"Začalo .Tvoje vojsko sa zhromaždilo v doline Biel."

"Kde to je?"

"Poznám to tam .Prenesiem nás tam bez problémov."

Na obed sme už stáli na mieste.V doline sa naozaj zhromaždilo armáda,snad tisíc stanov.

Gabriel ma nežne pohladil po líci."Večer prídem s mojím vojskom a pridáme sa k vám.Mala by si ich na nás pripraviť."

"Skúsim to."Rozlúčili sme sa vášnivim bozkom a rozišli každý svojou cestou.

–––––-––––––––––––––––-

Zahalená v plášti som kráčala táborom vlkov.Všade zneli nenávisne poznámky adresované elfom.Elfovia sa tiež netvárili nadšene .Povýšene zazerali na vlkov.Moje uši zaujala hádka .Nenápadne som sa priblížila k stanu a započúvala.

"Zradil si ma!"Kričalo dievča-

"Nikdy som ťa nezradil!To ty si sa vidala a zradila tak našu lásku !"kričal na dievča chlapec

"Neprišiel si na naše miesto."

"Cestou ma napadli elfovia.Ledva som prežil.Takmer mesiac ma dávali do kopy.Potom mi prezradili, že si sa vydala.Utiekol som do lesa a tam ma pripútala moc zeme .Stal som sa strážcom ." znelo skleslo

"Mňa za trest naši sami odviezli k stráženiu vzduchu.Vraj na teba zabudnem.Myslela som,že už nežiješ."Nariekala dievčina

Max a El.Tak oni mali niečo spolu ?došlo mi a nenápadne som sa rozišla  k velitelskému stanu .

.................................

Všímala som si vojsko jednotlivé rasy na seba zazerali,hádali sa medzi sebou.Toto je teda jednotná armáda.Pred stanom bolo tiež živo.

"Mali by ste ju zavrieť."

"Ohníček nesranduj , bola to nehoda."

"Nehoda? Takmer si utopila polovicu zásob spolu s našími koňmi !" zúril Leo

"Len som chceca pomôcť."

"Ty radšej s ničím nepomáhaj."

"Tak dosť !"Stiahla som si kapucu z tváre. "Správate sa ako urazené deti .Máme bojovať proti nepriateľom nie proti sebe."

Všetci sa na mňa prekvapene zahľadeli a postupne pokľakli.

"Si späť!" rozbehla sa ku mne Mína a objala ma

Leo sa mierne uklonil." Vítame ťa vyvolená."

–––––-–––––--

Hádka bola zabudnutá .V stane som sa stretla so zástupcami všetkých rás a samozrejme aj strážcami.Kráľ elfov ma informoval o napredovaní démonov.Leo o stave vojska.Ako im mám povedať o upíroch ked už teraz si idú navzájom po krkoch.Váhavo som vstala.

"Našla som ešte jedneho spojenca,večer sa k nám pridá so svojím vojskom."

Nadšene zodvihli zrak. "Kto to je?"

"Je to kráľ, strážca duše ."odmlčala som sa" Upír."

Prepuklo hotové peklo.

"Nemyslíš vážne."

"Zabijú nás!"

"Zničia."

"Nikdy!"

"Dosť! Každá pomoc je vítaná. Spája nás spoločný nepriateľ.Zmierte sa s tým."

Rozhodne som opustila stan .Potrebujem čerstvý vzduch.