Vyvolená živlom

Strážca zeme

Vonku práve svitalo .To som tam bola tak dlho? 

Predo mnou zrazu stál ten vlk. Nevrčal len sa mi uklonil, aspoň to tak vypadalo. Niečo sa s ním začalo diať. Jeho telo sa začalo triasť a naťahovať .Hľadela som stále uprene na vlka, ktorí žiarlil oslňujúco až som musela odvrátiť zrak .Nedalo sa to proste vydržať.

"Moja pani, dakujem vám za všetko." zaznelo zrazu

Otočila som sa na miesto, kde bol pred chvíľkou vlk .

"Ako to?" vykoktala som

 Predo mnou stál muž. Blondatý ,zelenooký ,zatracene sexi. Bez košele. Sakra, nasucho som preglgla.

Usmial sa bezchybným úsmevom a žmurkol na mňa. 

ha no teda

"Volám sa Max som strážcom živlu zeme, to je ten diamant .Bol som nútený ho strážiť vo svojej vlčej podobe takmer večnosť. Oslobodila si ma a ja ti ukážem cestu k dalšiemu živlu a naučím ťa používať tento ."vybalil na mňa

S vyvalenými očami som naň civela." čo ?Môžeš to zopakovať? Hlavne pomalšie a prosím ťa niečo si obleč."

Sedeli sme na lúke a pomaly mi všetko vysvetľoval . Samozrejme už oblečený.

"Takže je nás 5 strážcov. Každý z iného druhu. Ja som vlkolak. Počas toho ako som bol strážca musel som byť vo vlčej koži, nesmel som sa zmeniť na človeka ani opustiť túto lúku."

"A, čo si jedol?"

"Nemusel som. To ma vedie k tomu ,nemáš niečo pod zub?"

Vytiahla som kúsok sušeného mäsa. "Viac nemám."

"Nevadí. "a zhltol ho na počkanie

"Takže. kde som skončil. Poškrabal sa po brade. Aha ,vedel som ,že raz prídeš vyvolená. Spoznal som ťa podľa toho amuletu .Len ty si bola schopná získať živel zeme."

"Aha, vravel si niečo. že ma ho naučíš používať. Ako?"

"Ja som vládcom  zeme. My vlci sme zo zemou úzko spätý. Preto mám  dar a ten ťa naučím používať .Najprv ale musíme ísť do mojej rodnej dediny."

Nenamietala som. Konečne normálna strava a posteľ.

hore je Max