Different lifes

4.

Na jazyku som mala ďalšiu otázku, keď ma prerušilo zvonenie môjho telefónu. Ospravedlňujúco som sa na neho pozrela a následne zodvihla hovor.

Pri telefóne Samantha Smith, prosím?
Dobrý deň, tu je Martin Rodriguez, mal som na dnes dohodnuté stretnutie s vami, ale musím ho zrušiť z osobných dôvodov. Bolo by možné vybaviť nejaký náhradný termín?
Iste, možné je všetko. Zavolajte alebo napíšte mojej asistentské, tá sa s vami už dohodne.

„Prepáčte no vidíte, práca nepočká." Vydýchnem prebytočný vzduch v momente, ako zložím telefón znova na stôl. „No, ale aby som nezdržiavala, prejdime k veci. Takže predpokladám, že na projekte budete pracovať najmä vy, alebo?"

„Aby som pravdu povedal s vašim otcom sme boli dohodnutý, že na projekte bude pracovať on a ja. Žiadni iní architekti. Ale keď pozerám na vás nie som si istý, či to zvládnete. Neberte to, ako urážku prosím len si nie som proste istý." Zaklipká mihalnicami.

„Nie, však máte pravdu. No uisťujem vás, že to zvládnem. Architektúre sa síce profesionálne nevenujem, ale od otca nejaké tie schopnosti mám a navyše som chodila na umeleckú. Kresliť viem." Priznám.

„Výborne. V tom prípade by sme si mali dohodnúť termín, kedy začneme." Pousmeje sa.

„Ako som povedala už pánovi do telefónu, kontaktujte moju asistentku. Tá už nejaký termín dohodne. Koniec koncov môj harmonogram pozná lepšie ako ja sama." Zasmejem sa a pozriem na hodiny. Pri zistení, že o päť minút bude jedna hodina skoro má porazí. „No teraz, ak má ospravedlníte musím ísť, povinnosti volajú." Pousmejem sa, postavím sa a na rozlúčku mu podám ruku, ktorú príjme.

„Môžem ešte jednu otázočku?" neisto na mňa pozerá, ako keby sám rozmýšľal, či sa ma má niečo opýtať alebo radšej nie.

„Iste pýtajte sa." Vyzvem ho, keď na mňa len pozerá, ale mlčí.

„Ako je možné, že otec prenechal firmu vám? Počul som, že vaše sestry majú rôzne kurzy kreslenia, kurzy architektúry. Neberte to, ako urážku len tomu nerozumiem." Usmieva sa.

„To je dlhší príbeh, ktorý sa do práce veľmi nehodí. Viete, mohlo by mi to zničiť reputáciu, keby nás niekto počul." Pobavene sa zasmejem prehrávajúc si v mysli udalosti z rána.

„V tom prípade by sme sa mohli stretnúť po práci a vy by ste mi ten príbeh porozprávala. Čo na to hovoríte?" zvedavo si ma obzerá, ako keby dúfal, že z môjho postoja vyčíta reakciu.

„Iste môžeme. Dnes bar Lagoon?" prehovorím po dlhšej odmlke.

Dlho mi trvalo kým som sa rozhodla, či to prijať alebo nie. Len predsa nemám na neho zrovná najkrajšie spomienky. No vyzerá to tak, že on si ma nepamätá, čo je v tejto chvíli asi dobré.

„O ôsmej som tam." S úsmevom na perách prehovorí a následne opúšťa zasadačku v sprievode klopkania mojich opätkov.

Obaja sa poberieme svojím smerom a ja, čo chvíľa dopadnem do pohodlného kresla v otcovej kancelárii. Poobzerám sa okolo seba a až teraz si uvedomím, že som si nevypila kávu.

„Slečna Samantha? Prišla Amanda, vraj ste ju volali." Nakukne mi do kancelárie Sarah. Len prikývnem aby slečnu pustila dnu a povzdychnem si. Keď sa predo mnou objaví smutné dievča z výťahu hneď mi je jasné, kto Amanda je.

„Sľúbite mi, že situácia z rána sa už nebude opakovať?" unavene sa jej opýtam. Naozaj nemám dnes náladu riešiť niečie správanie.

Mám za sebou len jedno stretnutie, ale vyčerpaná som, ako keby som aspoň týždeň nespala. Nechápem, ako môže otec pracovať do neskorých nočných hodín a ráno sa budiť vyspatý.

„Sľubujem. Vážne ma to mrzí. Môj deň začal mizerne a naozaj som si v tej chvíli neuvedomovala, kto ste. Prepáčte." So slzami v očiach ma sleduje.

„Choďte pracovať. Zlý deň predsa môže mať každý. Veď sme len ľudia." Unavene vydýchnem a čakám kým opustí moju kanceláriu.

Keď konečne po piatich minútach ďakovania a ospravedlňovania sa odíde ja si zoberiem do rúk šálku so studenou kávou a na ex ju vypijem.