Different lifes

8.

„Pre niekoho to je len blbosť a pre niekoho nie." Usmiala som sa a odišla. Nemala som nervy ju počúvať. Prosto som sa otočila a odišla do firmy. Pri vstupe dnu som tajne dúfala, že aspoň tu si na pár minút oddýchnem od stresu. Hold dnes to asi nie je môj deň.

„Samantha? Vážne som sa snažila, ale ono to proste nešlo. Odmietal ma poslúchať." Chaoticky rozprávala Sarah. Preboha to už ani pokojne z výťahu nemôžem prejsť do mojej kancelárie?

„O čom prosím ťa hovoríš? Nejako nechápem."

„U teba v kancelárií sedí pán Dalton a odmieta odísť. Neakceptoval ani to, že som mu napísala oficiálny mail v ktorom som mu oznámila, že stretnutie sa na dnes ruší a prekladáš ho na pondelok." Zúfalo na mňa pozerala.

Skepticky som pozrela na dvere nadávajúc na ľudí. Vážne som potrebovala vypnúť aspoň na chvíľu, ale niektorí ľudia mi to vôbec neuľahčovali. Aspoň v piatok, teda dnes, som chcela mať kľud. Otec vždy chodil z roboty nadšený. A vždy sa tam na ďalší deň tešil. Prečo? Čo mu tu sakra robí radosť? Tá otravnosť alebo ten stres?

S povzdychom som otvorila dvere do kancelárie. V tichosti som si odložila kabelku a vybrala z nej telefón. Prešla som k stolu, znova som zapla počítač a až tak sa pozrela na Daltona sediaceho v kresle oproti mňa.

„Želáš si?"

„Myslel som si, že po včerajšku sme už kamaráti." Krátko sa zasmial, ale hneď na to nahodil profesionálny výraz.

„No?" očakávajúc, čo z neho ďalej vypadne som na neho kukla.

„Prečo si teda zrušila to stretnutie? Ide o to, že sme si včera vypili a tebe to príde maximálne neprofesionálne?" tak o to tu ide? Nedokáže rozdýchať to, že som stretnutie zrušila?

„Ale ja mám aj dôležitejšie veci na práci, ako hodiny len kávičkovať." Ohradila som sa.

„Nezabralo by to veľa času. Len prišli ďalšie požiadavky klienta, ktoré by si mala mať aj ty."

„Ale veď to sa dalo poslať aj na mail. Keď už nie mne tak aspoň Sarah, tá by mi to určite dala. Kvôli tomu nebolo potrebné stretnutie." Zrušila som ho.

„Bolo. Pretože to bolo treba prediskutovať." Vážne sa snažil, ale dnes márne.

„Nie. Len si nedokázal rozdýchať to, že som zrušila stretnutie. To je všetko, pre čo tu teraz sedíš. Ale ak by som ťa mohla poprosiť, choď už. Ja musím pracovať. Do mailu mi pošli tie požiadavky a ja sa na to pozriem." Nekompromisne som na neho zazrela. Nemal na výber. Teda mal. Mohol tu ostať sedieť, ale ja by som s ním neprehovorila už ani slovo.

Po tom, čo buchli dvere a on odišiel som sa znova pustila do práce. V počítači som otvorila maily a nechala nech sa načítajú tie najnovšie. Zarazila som sa, keď som našla mail od mamy.

Od: Amy Smith

Pre: Samantha Smith

V nedeľu letím pracovne do New Yorku. Bola by som rada, ak by sme sa stretli a porozprávali. A chcem sa ťa opýtať...v pondelok je prehliadka, na ktorej sa musím zúčastniť aj ja. Nešla by si so mnou? Bola by som rada, ak áno. Ľúbim ťa, Sam.

Pá, mama.

Šokovane som si mail čítala dookola už aspoň štvrtýkrát a stále som nemohla uveriť tomu, čo mi napísala. V maily znela tak....normálne. Aby som nevyzerala ako mrcha, ktorá na svoju matku kašle úplne, rozhodla som sa jej odpísať. Naozaj ma zaujímalo, čo odo mňa môže chcieť.

Od: Samantha Smith

Pre: Amy Smith

V nedeľu mám čas. Napíš mi, kedy priletíš a ja ťa pôjdem počkať na letisko. Ak nemáš rezervovaný hotel tak si ho ani nehľadaj. Môžeš ostať u mňa. A čo sa pondelka týka, ak sa v práci nič nestane pôjdem s tebou veľmi rada. Tiež ťa ľúbim mami.

Pá, Samantha.

Odoslala som mail a znova si vydýchla. Aj vy ste si všimli, že veľmi často vydychujem alebo vzdychám? Síce som na nedeľu mala už svoj program, ale predsa kvôli mame som ochotná to zrušiť. Len dúfam, že to potom nebudem ľutovať.

Našťastie som však nemala veľa času zamýšľať sa nad rodinnými problémami. Práca bola dôležitejšia. A to som teraz potrebovala. Odreagovať sa.

„Sarah?" zakričala som a čakala kým dotyčná príde.

„Áno?"

„Poď sem. Mám menšie problémy a potrebujem tvoju pomoc. A tykaj mi prosím ťa. Veď sme takmer rovnako staré." Povzdychla som si a zahľadela sa na ňu. Sarah prišla ku stolu a sadla si do kresla oproti mňa.

„Jeden zákazník píše, že chce skôr nákres a potom zaplatí prvú čiastku. Nevieš náhodou, ako toto riešil môj otec? Ja som v tom stratená." Kukám na mail, ale nejako nechápem.

„Skúšala si to poslať na finančné? Tam väčšinou takéto riešia." Navrhla mi. Škoda, že to som už skúšala.

„No práve, že toto mi poslali baby z finančného. Vraj nevedia, či to môžu schváliť. Že to musí prejsť aj cezo mňa, či čo."

„V tom prípade mu to zamietni. Tvoj otec nikdy nesúhlasil, aby sa urobil najprv výkres a až potom sa platilo. Alebo mu to rozdeľ na polovicu." Pomáhala mi.

„Ako na polovicu?"

„Jednoducho. Z prvej čiastky mu daj zaplatiť polovicu a druhú, keď dostane výkres."