Different lifes

11.

Sobota večer bola pre mňa dosť hektická. Pripraviť všetko na príchod mami vôbec nebolo ľahké. Avšak vďaka Philipovi som všetko zvládla ešte pred ôsmou hodinou večer. 

A práve teraz stojím pred svojím šatníkom a rozmýšľam, čo si oblečiem. Teda presnejšie povedané, rozmýšľam či idem v tom, v čom som oblečená.

„Pripravená? Ryan nás už čaká na parkovisku." Nakukol mi do izby Philip.

Venovala som zrkadlu posledný pohľad a neisto som prešla k posteli. Odtiaľ som si zobrala kabelku, telefón a kľúče od bytu. Prešla som na chodbu, kde som si obula svoje čierne lodičky a vyšla som von. Byt som zamkla a po boku Philipa som sa dostala až do auta.

„Pripomeňte mi prečo sakra s vami idem chľastať, keď zajtra má prísť moja matka?" naoko nahnevane som prehovorila.

Vlastne ma to až tak nehnevalo. Skôr som bola sklamaná zo seba, že pri návšteve matky ma bude príšerne bolieť hlava.

„Pretože nás miluješ, zlatko." Veselo na mňa cmukol Ryan, naštartoval a my sme sa pohli. „Navyše sa nemáš čoho báť. Dáme na teba pozor. Takže k médiám sa nedostane dnes ani jedna fotka. Sľubujem." Vážne vyhlásil.

A ja som im to verila. Pretože oni vždy dodržali, čo sľúbili.

Auto zastavilo pred klubom a ja som z neho hneď vystúpila. Pri vchode som počkala na chalanov a spolu sme okolo ochranky vošli dnu. Otec bol jedným zo sponzorov klubu takže vstup sem pre mňa nikdy nebol problém. Našťastie.

„Stretneme sa pri bare, dobre?" zazrela som na chalanov, ktorí sa akurát rozhliadali okolo seba. Jeden po babách, ktoré túto noc pretiahne a druhý po chalanoch, s ktorými by si vedel predstaviť budúcnosť.

K baru som teda prešla sama, ale zabralo mi to dosť veľa času. Musela som sa predierať pomedzi ožratých teenagerov, ktorí zjavne sami nevedeli kedy majú dosť.

„Páni teba som tu aspoň mesiac už nevidel a rovnako ani u nás doma." Doľahol ku mne Ericov hlas.

Eric je fajn barman, ale rovnako aj kamarát. Navyše je to Natashin brat, čo som niekedy brala aj ako výhodu. Vždy ma rád obsluhuje pretože som nenáročný hosť. Teda tak to on vždy tvrdí.

„Vieš ako. Mám aj reálny život." Zasmiala som sa. „Navyše tie ožieračky každý víkend ma už prešli." Zhnusene som sa pozrela na chalana, ktorý sa ledva okolo mňa pretackal na wc. Ja viem, že o chvíľu na tom budem podobne, ale nevadí. „Daj mi prosím dvojitú vodku s rumom. A k tomu malý pomarančový džús." Poprosila som si to, čo vždy.

Chvíľku som počkala a keď sa predo mnou objavili dva poháre s rôznou farbou sadla som si na barovú stoličku.

"Na zdravie Eric." Vykríkla som a celý obsah pohára s alkoholom som do seba takmer na ex vyliala. V pohári mi trocha ešte ostalo, to som dopila a celé to zapila džúsom.

S nadšením som si vypýtala ďalší pohár, a potom ďalší, a ďalší a zrazu som tancovala s úplne neznámym chalanom v totálne zlom stave. Ale v tej chvíli mi to nevadilo.

Uvidela som Philipa, ako sa tacká pomedzi opitých ľudí a snaží sa ma nájsť. Preto som prešla k nemu a svoje ruky mu obmotala okolo krku. Tancovala som nalepená na ňom a sledovala dianie okolo mňa.

„Hej čiča zatancuješ si aj so mnou?" drgol do mňa chalan, ktorý ma začal už pri bare obťažovať.

„Fešák, ak si si nevšimol tancujem tu s mojím frajerom." Odsekla som mu a viac ho ignorovala.

Často sa stáva, že Philipa predstavujem, ako svojho frajera. No vždy je to v situáciách, kedy sa potrebujem zbaviť nejakého chlapa. Philip si na to už zvykol. Vlastne za ten dlhý čas, čo sa poznáme nemá už na výber.