Different lifes

20.

Utorok ráno a chaos v mojom živote. Asi tak by som opísala tento moment. A prečo? Pretože som sa zobudila u Nicolasa, kde som očividne zaspala. A zaspala som aj do roboty. Meškám už 20 minút. Ale našťastie je Nicolas úžasný šofér a za pár minút sme v robote, kde ma vysadí a on odíde.

Hovorí sa, že pondelky sú zlé dni. U mňa to však platilo o utorkoch. Utorkové ráno mi značilo len jediné. Chaos v mojom živote. Nie že by to nebolo nič neobvyklé, avšak dnes to bolo iné. Čakal ma rozhovor a ja som zaspala. Okej, ani to by nebolo divné. Ja som však zaspala u Nicolasa. A to už divné byť začínalo. Našťastie je Nicolas dobrý šofér a ja som do roboty meškala len niečo cez 10 minút.

„Sam? V zasadačke ťa čaká nejaká novinárka. Vraj máte dohodnuté stretnutie." Zastavila ma Sarah pri príchode do mojej kancelárie.

Na moment som sa musela zamyslieť, avšak potom som s úsmevom na perách prešla do prvej zasadačky, kde na mňa už pozerala modrooká blondína.

„Páni teba vidieť aspoň raz za rok je zázrak." Zasmiala sa a ja som ju hneď musela vtiahnúť do objatia. Vidieť kamarátky pre mňa nie je každodennou záležitosťou.

„Povedala by som, že teraz sa pustime do rozhovoru. Veď na priateľské reči bude ešte času dosť." Naoko nahnevane ma zahriakla Stell, ktorá si okamžite pripravila pero, blok s otázkami a diktafón, aby jej náhodou niečo neuniklo.

„Poďme pekne od detstva, dobre? Aké bolo? Kto bola Samantha Smith, ako dieťa?"

„Samantha bola ukážkové dieťa." Zasmiala som sa, avšak ja tak som sa na krátku chvíľu musela zamyslieť. „Moje detstvo bolo úžasné. Okrem toho, že som mala všetko čo som chcela, ako jediná som chodila na verejnú školu. Moje sestry chodili na súkromné pretože bohaté deti predsa nebudú chodiť do štátnych, no nie?" prišlo mi to nechutne povrchné, preto som to nechcela.

„Ako to, že ty si chodila na štátnu?"

„Vždy som sa držala pri zemi. Nepotrebovala som na seba pútať pozornosť majetkami, peniazmi a už vôbec nie mojím postavením v spoločnosti. Jednoducho mi stačilo pár kamarátov a všetko bolo fajn."

„Čo tvoje sestry? Vraj ste úplne rozdielne."

„Áno sme. So svojimi sestrami zdieľam jedine spoločných rodičov a to je asi všetko. Oni na seba ťahajú všetku pozornosť, ale mne to nevadí. Práve naopak. Ja som skôr tá, ktorá robí problémy, ale nechce pozornosť novinárov."

„Aj napriek tomu sa o tebe začalo, ako o prvej písať, že máš vzťah. Ako to bolo? Vzniklo veľa verzií, ale ty si sa nikdy k žiadnej nevyjadrila."

„Nikdy som nemala tú potrebu niečo zo súkromia zdieľať s verejnosťou. No asi nastal ten čas. Boli sme spolu štyri roky. Vážne dlhá doba."

„Ako to celé bolo? Ste stále v kontakte?"

„Začalo to, ako nevinné flirtovanie dvoch rozdielnych ľudí. Postupom času ma úplne namotal a ani neviem ako, ale zrazu sme spolu chodili. Bolo to šialené. Raz nás videli novinári, ako stojíme pred jeho domom a bozkávame sa. Tak sa to vlastne celé prevalilo. Chvíľu sme spolu chodili a potom... Nie sme už v kontakte. " smutne sa pousmejem.

„Nemrzí ťa to?" opýtala sa ma po tom, čo vypla diktafón a zatvorila svoj poznámkový blok.

„Sú chvíle kedy áno. Ale predsa celý čas mi klamal priamo do očí." Spomínala som si.

„Od kedy ťa poznám ani raz si o ňom nehovorila." Pripomenula mi.

„Ľudia sa menia." Mykla som ramenami. Nebola som pripravená pripúšťať si tak bolestivé veci, nie dnes.

„A kto je Samantha dnes?" otázka jej prišla vhod, pretože hneď zapínala diktafón a čakala čo jej ďalej prezradím.

„Dnes je Samantha jedno šikovné dievča, ktoré drží pri živote otcovu firmu. Okrem toho to je ale mladá žena, ktorá vo svojom živote už nepotrebuje žiadneho chlapa a vystačí si sama."

„Ako to, že otec prenechal firmu tebe a nie tvojim sestrám? Predsa len, nemajú oni viac skúsenosti?"

„Otec nás všetky tri má rád rovnako, ale v tomto im neverí. Vraj sú nezodpovedné." Musela som pobavene odpovedať uvedomujúc si, že presne tieto slová neskôr rozpútajú peklo v rodine.

„Našla si sa v tomto obore alebo by si robila radšej niečo iné."

„Baví ma rozkazovať ľuďom, čo mi tu ide výborne. Ale rovnako je to práca, pri ktorej je dôležitá trpezlivosť a pevné nervy. To síce nie je nič pre mňa, ale zatiaľ to zvládam a aj ma to baví. No uvidíme, čo bude, keď sa otec vráti."

„Včera si sa objavila, ako hosť na prehliadke tvojej mamy. Dlho ťa nevideli na jej prehliadkách. Aké to bolo znova stáť na móle a pripomínať si staré časy?"

„Bolo to zaujímavé. S mamou máme lepší vzťah, ako sme kedysi mali. No našťastie som mala okolo seba ľudí, ktorí mi dosť pomohli. Či už maskérky, slečny čo ma obliekali, mama alebo Shawn, ktorý sa celý čas na móle držal pri mne."

„Prezraď nám ešte niečo, čo o tebe nevieme." So zákerným úsmevom na perách ma vyzvala.

„Ľahko odpúšťam ľuďom." Zasmiala sa som sa, na čo Stell vypla diktafón a s otázkou v očiah na mňa pozrela.

„Bolo to dobré. Dokonca ani nervozita z teba nejako nešla." Pochválila ma. „Natasha mi spomínala, že vraj pracuješ s Nicolasom?"

„Biznis je biznis. Ale ako som hovorila. Rýchlo odpúšťam ľuďom." Zasmiala som sa.

„Prepáčte, že ruším, ale Sam niekto ti volá. Vraj je to veľmi dôležité." Sarah zúfalo stála vo dverách a pozerala na mňa. Niečo sa stalo....

Rýchlo som vstala zo stoličky a pobrala sa so Sraha do kancelárie, kde mi ona prepojila hovor. zodvihla som telefón a ticho počúvala kto je to a čo chce....