Different lifes

10.

„Nemôžem uveriť, že si pozvala svoju matku k tebe." Nechápavo nado mnou krútil Philip hlavou.

„Tomu nemôžem uveriť ani ja, ale dúfam, že to nebudem ľutovať." Povzdychnem si a čašníkovi nadiktujem svoju objednávku.

„Odkiaľ vlastne poznáš Nicolasa?"

„Prečo by som ho mala poznať?"

„Videl som ten pohľad, aký si nahodila, keď si sa s ním stretla. Tvárila si sa nesmierne ublížene. Bola si zahľadená niekam za neho, ako keby si spomínala a bála sa mu pozrieť do oči. Vážne neviem, ako presne ti ten pohľad opísať, ale vyzerala si zle. Ako keď sme pozerali Hľadá sa Nemo a ty si sa rozrevala." Ustarostene ma sledoval, ale pri poslednej vete sa na pár sekúnd zasmial.

Keďže som nevedela, čo mu odpovedať radšej som sa napila svojej minerálky. Chvíľu som na neho pozerala a až potom sa rozhodla uviesť veci tak, ako sú.

„Chodili sme spolu na strednú. On bol o dva ročníky starší, ako ja. On bol typický bad boy. Posmieval sa mladším, chudobnejším a ako to on rád nazýval, tak škaredším, ako on. Mal svojich poskokov, ktorí za ním lozili aj na záchody. Naozaj. Bol proste povrchný, namyslený a zazobaný. Všetky problémy za neho riešil bohatý otecko. A veľmi rád sa za neho aj kryl." Zaspomínala som na časy, kedy som mala možnosť ho spoznať. Nebolo to prijemné obdobie.

„Kam do toho celého, ale zapadáš ty?"

„Bola som prvé dievča, ktoré sa mu na škole dokázalo postaviť. Teda vlastne som bola prvý človek. Keď sa mu nepodarilo ma dostať do postele nahneval sa. A vlastne po tom, čo som mu do tváre vypľula všetky tie slová, čo som si v tej chvíli o ňom myslela nezvládol to a prvýkrát ma udrel." Vydýchla som. „A neskôr som sa dozvedela, že som bola prvé dievča, ktoré začal šikanovať. Teda tak mi to povedala Natasha. Vraj sa na dievča nikdy neopovážil zodvihnúť ruku. Až kým-" zvyšok vety som nedokončila. Nezvládla by som to dokončiť bez plaču. Ale z toho som už vyrástla a bolo to už za mnou.

„Až kým si sa neukázala ty." Dokončil za mňa a na chvíľu ostal ticho. „Ako to, že teraz vychádzate tak dobre?" nechápal. Naozaj sme nevychádzali zle, ale nové informácie o minulosti ma nútili myslieť si pravý opak.

„On si ma nepamätá." Zasmiala som sa. Nebol to veselý smiech. Skôr sklamaný. Mrzelo ma, že si na mňa nespomína. Pretože by videl, ako som sa posunula v živote ďalej. Aká som šťastná, a ako sa mi darí. „A navyše robíme spolu na projekte."

„Páni si naozaj silná. Máš môj obdiv dievča." Usmial sa na mňa Philip.

Toto boli tie chvíle, za ktoré som ho milovala. Vedel ma vypočuť, pomôcť mi, ale aj rozosmiať ma. Netlačil na mňa a vždy bral ohľad na moje pocity. Keby nebol gay aj by som rozmýšľala nad niečím vážnejším. Ale vyhovovalo mi toto naše kamarátstvo. Popravde to pre mňa znamenalo viac, ako nejaký vzťah.

„Dobrú chuť." Prehovorili sme naraz v momente, keď nám čašník doniesol naše jedlá.

Predo mnou na tanieri bola ryba, opekané zemiaky a veľa zeleniny. Za to Philip mal steak, hranolky a žiadnu zeleninu.

„Vážne nechápem, ako je možné, že nemáš rád zeleninu." Nechápavo som nad ním krútila hlavou. Vážne som to nechápala.

„Ja zase nechápem, ako na nej môžeš vydržať celý deň. Veď to je jedlo tak na päť minút. Potom by som bol znova hladný."

„Rozmýšľala som a pamätáš, ako si sa ma pýtal, či by bolo možné ťa zamestnať u otca?" napadlo mi zrazu pri myšlienke na prácu. „V podstate otec ťa schválil už dávno a teraz je to už len na tebe, či by si stále mal záujem o tú prácu alebo nie."

„Vážne tvoj otec súhlasil s tým, že by som u neho pracoval?" šokovane sa na mňa pozeral, ako keby som mu práve povedala, že som mimozemšťan.

„Áno súhlasil. Vravel, že tvoje výkresy sú na vysokej úrovni, a že by bola pre neho česť, keby ťa mohol mať o u seba vo firme." A bola to pravda. Ten chalan oproti mňa mal neskutočný talent. Keby svoje práce spolu so životopisom rozposlal, architekti by sa o neho doslova bili.

„V tom prípade to beriem. Kedy nastupujem?"

„V pondelok spolu so mnou. Budeš pracovať teraz so mnou na dôležitom projekte. Keďže ty sa tomu rozumieš viac ako ja, budeš mi pomáhať." Objasnila som mu.