16.

2K 81 4
                                    

Auto som zaparkovala takmer pred vchodom do firmy a vystúpila som. Philip urobil to isté a spolu sme vošli do budovy.

„Ahoj prosím ťa, keď príde Nick pošli ho za mnou." Poprosila som recepčnú. Nick je niečo ako náš technik.

„Pomocou vstupnej karty sem budeš mať prístup. Bez nej sa do budovy nedostaneš." Vysvetľovala som Philipovi a popri tom som mu to aj ukazovala, ako to funguje. Prešli sme k výťahu, ktorý sme si privolali. Našťastie netrvalo dlho a my sme sa ocitli na poschodí, kde mám kanceláriu.

„Stôl budeš mať u mňa v kancelárií. Keď príde otec možno ťa vysťahuje, ale zatiaľ budeš pri mne." Vysvetlila som mu. „Sarah, prosím ťa keď príde Nick neoznamuj mi to len ho hneď pusti do mojej kancelárie." Poprosím svoju asistentku a som odhodlaná vojsť dnu. Avšak Sarah musí mať posledné slovo.

„Nemala si mať dnes voľno? Ja som ti zrušila všetky stretnutia." Zhrozene na mňa pozerá.

„Mala, ale to je v pohode. Aspoň to bude kľudný deň." Zasmejem sa a spolu s kamarátom po mojom boku vojdeme dnu.

Dnu je už aj ďalší stôl, stolička a aj počítač. Som rada, že to stihli urobiť skôr, aj keď som mala mať voľno dnes.

Sadnem si za stôl, zapnem počítač a prihlásim sa. Chcem vojsť do mailov, ale vyruší ma klopanie.

„Prepáč, ale zabudla som, že je tu pár papierov, ktoré musíš podpísať a prišla ti aj nejaká pošta." Sarah podíde k môjmu stolu všetko položí a znova odíde.

„Zapni si počítač a prihlás sa. Ako prihlasovacie meno máš svoje meno a heslo je tvoj celý dátum narodenia." Zadám mu inštrukcie a počkám kým sa tam dostane.

„Čo ďalej?"

„Nájdi si tabuľku s názvom nákup. Na konci je link na stránku, ktorú otvoríš a podľa položiek v tabuľke to nahodíš na tu stránku a odošleš." Zadám mu inštrukcie a ja beriem do ruky prvý papier.

Pozorne si ho prečítam a hneď ostanem nervózna. Znepokojujú ma informácie napísané na papieri.

„Sarah" zakričím na ňu. Keď vojde do kancelárie okamžite spustím. „Zavolaj Daltonovi nech okamžite príde sem. Je mi jedno pri čom ho vyrušíš. Proste nech sa tu okamžite ukáže." Vrčím po nej. Ja viem, že za moje nervy nemôže ona, ale ide to zo mňa už tak automaticky.

„Čo urobil?" s obavami v hlase sa ma pýta, ale ja sa jej vôbec nečudujem. Ani zďaleka nevyzerám až tak nasrato, ako naozaj som. ten kretén si to odskáče.

„Budeš počuť. Utekaj mu zavolať. Nech je tu čo najskôr." Snažím sa ukľudniť.

Sarah so strachom opúšťa kanceláriu a zatvára za sebou dvere. Párkrát sa zhlboka nadýchnem a moje nervy pomaly odchádzajú. Upokojujem sa.

Dvere sa poriadne ani nezatvorili a už sa znova ovárajú. Len predsa som mala ostať doma. Otrava to tu je.

„Dobré ráno slečna, vraj ste ma volali." S úsmevom na perách vojde do miestnosti postarší pán.

„Iste Nick. Sadnite si prosím. Musíme sa porozprávať." Vážne na neho pozriem a vidím, ako zbledol. Asi od rozhovoru nečaká nič dobré, a to sa nemá čoho báť. Počkám kým si sadne a až potom začnem rozprávať. „Iste sa už k tebe dostalo, že máme nového zamestnanca. Od teba by som potrebovala, aby si mu vybavil a aktivoval vstupnú kartu. Taktiež potrebujem, aby si mu urobil odtlačok prsta do archívu a vstupný kód do trezoru." Vyslovím svoje požiadavky a všímam si ako sa pán oproti mňa výrazne ukľudní.

„Ale slečna prístup do trezoru nemá žiadny zamestnanec. Iba vy a váš otec. Taktiež aj prístup do archívu." Obáva sa. Bojí sa, že sa dostane do problémov?

„Ja viem, ale Philip je ako člen rodiny. Sú to požiadavky môjho otca. Tiež ma to dosť zaskočilo, ale keď to tak chce on ja protestovať nebudem." Usmejem sa.

Neraz sa mi osvedčilo, že milý a priateľský prístup má väčšiu šancu, že človek niečo splní, ako krik a hnev. Preto sa snažím byť na všetkých milá.

„Dobre teda. Len by som potreboval, aby išiel so mnou. Hneď všetko vybavíme." Nenamieta. Práve naopak. Ochotne sa usmeje, postaví sa a spolu s Philipom odchádzajú z miestnosti.

A ja sa naplno púšťam do práce. Prechádzam papier po papieri. Tie, ktoré treba nahodiť do počítača mám na samostatnej kôpke. Tie, ktoré treba podpísať tiež. A tie, ktoré idú ďalej zamestnancom posúvam na kôpku, ktorú si pár minút pred koncom pracovnej doby berie Sarah a triedi to.

Different lifesWhere stories live. Discover now