Different lifes

15.

„Ale máme." Vydýchla som úprimne, odpila si z kávy a zahľadela sa na ňu. „Vieš mrzelo ma, že si mi nepovedala pravdu. Popravde aj som sa hnevala." Priznala som.

„Bola to chyba, čo som urobila. Mala som ti to minimálne povedať a nejednať za tvojím chrbtom." Skočila mi do reči.

„Áno. Myslela som si, že si hovoríme všetko. Brala som to, ako podraz. Ale pravda je taká, že je len na tebe, aké rozhodnutia urobíš. Nemala som právo sa nahnevať. Pretože to moja vec ani nebola. Mrzí ma to." Dohovorila som a zahľadela sa na ňu.

„Chceš počuť pravdu? Nikdy som nechápala prečo ťa začal šikanovať. Vlastne ty si mi to nikdy ani povedať nechcela. Ale ja som to ani neriešila. Bola si to najkrajšie dievča na škole. Všetky baby zo školy po tebe zazerali pretože si mala všetko, čo oni nie. Mala si dokonalé telo, dobrý zadok, bola si inteligentná a k tomu ešte aj pekná. To by chcela každá. A ja som bola nadšená, že práve my dve sme kamarátky. No trocha ma trápilo, že ty si tá ‚wow' a ja tá socka, ktorá je vždy s tebou. Preto, keď ma začal Nicolas zvádzať, skočila som a chopila som sa šance a išla som po ňom. Pravdou však bolo, že neraz hovoril o tebe. Bolo to síce vo chvíľach, kedy bol opitý, ale aj tak. Chcela som aby aj mňa aspoň chvíľu ľudia obdivovali, tak ako aj teba. Ale nikdy som nechcela, aby si sa to dozvedela ty. Bála som sa tvojej reakcie." Priznala sa mi.

Ostala som šokovane na ňu pozerať. Nečakala som, že by bola schopná mi niečo takéto povedať a vlastne ma dosť zaskočilo aj to, že na mňa žiarlila. Preboha prečo?

„Pretože som mu nevliezla do postele. Odmietla som ho a k tomu som mu aj vynadala. Nezvládol to očividne." Konečne som jej to vysvetlila. „No, ale teraz keď sme si to tak pekne vydiskutovali ďakujem za kávu. Pôjdem už. V aute ma čaká Philip." Objasnila som jej.

„Kočka nezabúdaj, že on je gay." So smiechom zobrala do ruky pohár od kávy a spolu so mnou sa postavila.

„Koza. Ideme do firmy. Otec ho prijal a dnes je jeho prvý deň. Ale ak by som ťa mohla poprosiť urob mi tri ľadové kávy so sebou." Spomenula som si na to, že aj Philip chcel kávu. A moje dobré ja sa rozhodlo kávu vziať aj Sarah.

„A ako to je medzi tebou a Nicolasom?" pýtala sa popri tom, ako pripravovala kávy.

„Včera bol u nás. Stretol sa s mamou a tak nejako vďaka tomu zistil pravdu. Takže neviem." Vydýchla som ustarane.

„Nemrzí ťa to? Vieš vyzerala si naozaj šťastná, že ste sa stretli a on sa k tebe správal tak pekne."

„Poplakala som si a teraz je to v pohode. On ma už nedokáže rozhodiť." Úprimne som sa zasmiala a prevzala si od nej podnos s kávami.

„Na účet podniku. Zaslúžiš si to."

S ďakovným pohľadom a tichým ‚ahoj' venovaným všetkým som opustila kaviareň. Bol to úžasný pocit vedieť, že najlepšia kamarátka ňou stále je. Neviem, čo by som robila, keby sme sa neudobrili a ja by som ju stratila. No našťastie toto riešiť nemusím pretože všetko je v pohode.

„Podrž prosím tie kávy kým prídeme do firmy. Jedna z nich je tvoja. Všetky sú rovnaké takže je jedno, ktorú si zoberieš." Prehovorila som k Philipovi, keď som nastúpila do auta.

Ochotne kávy zobral a z jedného kelímku sa rovno napil.

„Vyzeráš lepšie, ako si vyzerala pred tým. Káva ti pomáha." Podpichol ma.

„Za to ty vyzeráš deň čo deň horšie a horšie." Sarkastická poznámka opustila moje ústa a ja som sa hneď cítila lepšie.

Doťahovačky s mojimi kamarátmi vždy patrili medzi moje najobľúbenejšie zábavy. Otec nikdy nechápal, ako stále môžeme byť kamaráti, keď tak na seba nakladáme. Ale v podstate vždy išlo len o to, že sme všetko brali s humorom a vedeli sme, kde sú hranice. Vďaka bohu za takých kamarátov.