Different lifes

9.

Ako ja milujem víkend. Keďže je len desať hodín ráno, a ja som už po raňajkách ostáva mi len jediné. Uvariť si kávu a v pokoji si ju pri cigaretke vychutnať na terase môjho bytu. Je výhoda mať aj tu v NY vlastný byt. Síce tu teraz nebývam sama, ale to nevadí.

Byt prenajímam kamarátovi, ktorému príde lepšie platiť mne, ako niekomu cudziemu. Vraj my to spolu aspoň prepijeme. Čo je čiastočne aj pravda, ale to nevadí. A tým sa dostávam zase k tomu jednému. Keďže som z roboty včera prišla nesmierne unavená všetky svoje plány som bola nútená presunúť na dnes. A to pre mňa znamená, že večer sa ide piť.

„Kočka? Už zase nie je nič na jedenie?" doľahol ku mne ešte stále rozospatý hlad Philipa.

„Keby si nebol lenivý a vstával by si skôr už dávno si mohol byť v obchode a dokonca aj späť." Zahriakla som ho. „Prezleč sa z pyžama a pôjdeš so mnou do mesta. Potom sa stavíme niekde na obed." Prehovorila som.

Uvedomila som si, že príchod matky zahŕňa aj jedlo, pitie a nejaký dobrý alkohol. Hold moja mama si večer bez pohárika nejakého rumu nevedela ani predstaviť.  Mne to nevadilo. Popravde veľakrát som aj ja potrebovala ten pohárik, takže som vedela veľmi dobre, čo to pre ňu znamená.

„Pôjdeme jaguarom?" natešene okolo mňa skackal Philip.

„Nie. Pôjdeme VW-čkom. Dlho som na ňom nikde nebola a treba prevetrať aj to." Unudene som prehovorila a vzala z poličky kľúče od čierneho Volkswagenu. Automaticky som nasadla na miesto šoféra a zapla rádio. Bez dobrej hudby sa ja ani z garáže nepohnem.

„Uvedomuješ si, že si môžeš dovoliť tie najluxusnejšie autá? Prečo jazdíš takýmito obyčajnými?" zvedavo sa na mňa pozeral kamarát.

Philip je fajn chalan, ale čo sa týka peňazí nie je s ním reč. Myslí si, že peniaze z teba robia človeka. Toto sú žiaľ témy, v ktorých sa my dvaja nikdy nezhodneme.  No je pravda, že ani on nie je zrovná ten chudobnejší a mohol by si dovoliť aj nejakú tú vilu. Preto nechápem prečo si prenajíma u mňa byt.

„Nerozdeľujem autá na luxusné a obyčajné." Odsekla som. „Jazdím tým, čo sa mi páči a čo mi vyhovuje. Vieš, že rýchle autá milujem, ale takýto Volkswagen je omnoho lepší a užitočnejší, ako nejaký športiak." Povzdychla som si.

Na túto tému sme sa bavili neraz a mňa to už začínalo unavovať. Pri každej príležitosti poukazoval na moje peniaze alebo len riešil moje bankové konto. No patril medzi ľudí, ktorí ma nikdy nevyužívali. Čo som si u neho nesmierne cenila.

„Rozprával som sa s Natashou." Zrazu prehovoril, ako keby si to sám až teraz uvedomil.

„Nechcem sa o nej rozprávať." Automaticky som túto tému zamietla. Hnevala som sa na ňu. Veľmi. Našťastie som už parkovala pred obchodom a on si teda ďalšie reči musel nechať pre seba. Paráda.

Von sme zobrali nákupný košík a spolu sa pobrali do obchodu. Zablúdila som hneď medzi ovocie a zeleninu. Tieto druhy potravín u mňa predstavujú začiatok dňa. Dobrý ovocný alebo zeleninový šalát je najlepší štart do dňa a mňa to vždy dobíja energiou a dobrou náladou. Ktorú však veľakrát v robote strácam.

„Páni, nečakal som, že sa my dvaja stretneme práve v obchode." Pobavene sa za mnou niekto ozval. Otočila som sa teda, aby som na dotyčného videla.

„A to už prečo?"

„Nemyslel som si, že práve ty si osoba, ktorá chodí nakupovať." Pobavene vyhlásil Nicolas.

„No zo vzduchu nežijem." Zaironizovala som a poobzerala sa, či niekde náhodou neuvidím Philipa. Akurát sa rútil ku mne s plnou náručou sladkostí. „To si si mohol odpustiť nemyslíš? Napchávať sa len sladkosťami nie je zdravé." Pripomenula som Philipovi.

„Nie si ty náhodou ten úspešný Nicolas Dalton? Riaditeľ jednej z najznámejších architektonických firiem?" ignorujúc moju poznámku sa Philip otočil k Daltonovi.

Bolo vidieť, že ho to potešilo a pozdvihlo jeho ego pretože s úsmevom na perách začal prikyvovať. Škoda, že to nebol ten milý úsmev, ale povrchný a hrdý.