Different lifes

5.

„Neuveríš s kým mám dnes stretnutie." vybehnem na Natashu sediacu u mňa v byte.

Natasha je asi jediný človek, s ktorým som zo strednej ostala v kontakte. Vlastne sa poznáme od základnej školy a naše vzťahy sa na strednej len utužili. Bola jediný človek, s ktorým som bola ochotná komunikovať a nebála som sa pred ňou povedať čokoľvek.

„No pokiaľ mi to neprezradíš tak neuverím. Ale dúfam, že je to aspoň niekto naozaj sexy." Ironicky poznamenal a nezabudla sa ani zasmiať.

„Nicolas Deltan." Prehovorila som a zrazu v byte nastalo ticho.

Nie také to trápne ticho, kedy neviete, čo povedať. Skôr také zamyslené ticho. Obe sme rozmýšľali nad niečím iným. Avšak až Natasha odhalila svoje myšlienky.

„Zbláznila si sa? To si už zabudla, ako sa na strednej k tebe správal? Sakra ženská." Kričala po mne ako keby práve to malo pomôcť.

„Nepamätá si ma. Nevie, kto som." snažila som sa obhajovať. No podľa výrazu mojej kamarátky mi to veľmi nešlo.

„Však s ním ideš len pre to, že si na strednej bola do neho zabuchnutá? Chceš aby sa tvoj sen stal zrazu realitou a on aspoň vedel, kto si? Chceš s ním začať aj chodiť? Alebo mu len roztiahneš nohy?" chŕlila na mňa otázku za otázkou a mne to začínalo byť nepríjemne.

„Nevieš o čom hovoríš." Odbila som ju.

„Omyl moja zlatá. To ty nevieš čo robíš. Dobre chápem, že je úspešný, sexy a na strednej si ho chcela. No nemyslíš, že toto by malo byť za tebou? Dospej prosím ťa a otvor konečne oči. Možno si ťa pamätá a jediné čo chce je dokončiť to, čo nestihol na škole. Pamätaj, že ľudia sa nemenia. Ak nemal problém ťa zmlátiť raz, nebude ten problém mať ani druhýkrát." Stále kričala.

„Keby som vedela, že zareaguješ takto ani by som ti to nehovorila." Zagánila som na ňu a následne som venovala pohľad hodinám. „A teraz ak dovolíš by si mohla vypadnúť. Ja sa totiž potrebujem pripraviť na stretnutie." Snažila som ju vyhodiť z môjho bytu. Nemala som náladu počúvať tie jej nezmyselné teórie o mne a mojej minulosti. Myslela som si, že sme kamarátky, ale ona týmto svojím výstupom dokázala pravý opak.

Nechala som ju sedieť v obývačke a ja som urazene odišla do spálne. Postavila som sa pred šatník a začala rozmýšľať, čo si oblečiem.

„Prepáč. Vieš, že sa o teba len bojím." Vydýchla mi za chrbtom kamarátka a následne svoje ruky obmotala okolo mňa.

„Ja viem, ale ten výstup si si mohla odpustiť."

„Prepáč. Ja len si spomínam na časy, kedy šikanoval teba. Bola som pri tom a videla som, ako ťažko si sa z toho dostávala. Nechcem len aby si tak dopadla znova." Smutným tónom prehovorila.

Mala pravdu. Dostávala som sa z toho naozaj ťažko. Ešte rok po ukončení strednej školy som sa budila na nočné mory spojené s ním a jeho šikanou.

„Dúfajme, že už je to preč. Snáď sa zmenil." Unavene som vydýchla prezerajúc si šatník. Vôbec som sa nevedela rozhodnúť, čo si obliecť. „Ale keby si ho videla. Je ešte viac sexy, ako bol na strednej." Neodpustím si ešte jednu poznámku.

„Bež do sprchy. Ja ti zatiaľ niečo vyberiem, aby si pre pána riaditeľa bola dnes sexy ty." Žmurkne na mňa a vystrčí ma do kúpeľne, kde sa ja následne zamknem a vleziem nahá do sprchy.