My secret Life

Vieš o mne viac ako Ja 1/2:

V pondelok ráno som vstala z postele s úsmevom na tvári, ktorý mi z nej v poslednej dobe ani neschádzal. Je Velkonočný Pondelok. Deň, ktorý absolutne nemám v láske. Nevidím totiż žiadmu podstatu v tom, liať na baby litre vody a utĺcť ich korbačom. A aby toho nebolo málo, vyslúžia si za to ešte aj prachy, nejakú čokoladu a chlast. Totálne nespravodlivé a ja som v tom nevidela žiadnu podstatu. Preto každoročne pretrpím len Milana a Kikinho malého brata. Toľko k mojej averzí voči Veľkej noci.

Dominika: nejdeš von?

Bianka: neste sa mi :D

Dominika: lemra jedna :D

Bianka: like :p

Totálne som sa nudila....

Dominika: no čo :D kolko báb si dneska už utopil? :D

Erik: ani jednu? :D ja tento zvyk nezastávam. ;)

Dominika: to sme dvaja :D kks, nudím sa :/

Erik: poď mi pomasírovať chrbát :D bolí ma. :D

Dominika: to si sľúbil minule ty mne :D a nič :D za takú slabotu by som ti ten chrbát len škrabkala :D viac by si si nezaslúžil :p

Erik: dostačujúce :D pokial by si ma ale celého nedoškrabala :D že by som mal škrabance na tele :p

Dominika: taká suka nie som ;)

Dominika: teda som :D ale nerobím takéto veci ;) je to detinské a nemá to význam. Tak ako cucfleky -_-

Erik: presne tak :) to sa mi lúbi, že to nezastávaš :) :3 :)

Dominika:.ako....nemám proti tomu nič. Pokial by ma niekto požiadal o to, aby som mu ten cucflek spravila, nemala by som s tým problém. Pokial by ale ten cucflek mal urobiť niekto mne, tak bych ho asi zavraždila :D

Erik: ty si jak ja na tom :p raz mi Lucia spravila cucflek -_- taký zjeb za to dostala -_-

Dominika: to už ti mohla rovno na čelo vytetovať:  TY PATRÍŠ MNE! :D

Erik: to teda :D

Dominika: aj prídeš Bibu hodiť do potoka? :D

Erik: to nie :D ešte by sa utopila  :D

Dominika: to teda :D v tom našom “10metrov“ hlbokom potoku :D

                                              Videné: 13:42

Neodpísal. Brala som to tak, že má možno nejakú návštevu alebo niekam šiel.

“Idem Saške po tú hračku.“ povedala som jej medzi dverami a vyparila sa preč. Vykračovala som si vyludnenou dedinou až k Bibe.  Zapierala som sa do kolien aby som vyšlapala ten kopec k nej. Pár metrov od jej brány som zbadala auto. Červenú felíciu, s rovnakým poťahom sedadiel ako má Erik. Ale čo by tu Erik robil? To je hlúposť, to určite nie je on.

Je to on. Našepkávalo mi svedomie. Nie, nie je.

Zazvonila som a čakala pred bránou. Ešte raz som sa obzrela za autom.