Piatok poobedie, trčím v meste s Bibou na kofolke a spoločne sa zabávame na Erikov účet, a ani on sám o tom nevie, lebo s nami nie je.
"Mali by sme ísť do tej jednoty aspoň." zahuhlala som.
"Hej." zasmiala sa. "Mali. Ale nechce sa mi."
Zasa sme sa smiali.
"No poď." potiahla som ju za ruku.
____________________________________
"Ktorú?" pred očami som jej zamávala čokoládou. "Jahoda, či mliečna?"
"Mliečna."
Vycerila som zuby. "Čiže jahoda."
"Ktorú?" teraz zamávala čokoládou pred nosom ona mne. "Melón, či višňa?
"Mliečna." strčila som jej do ruky úplne inú čokoládu ako mi ukazovala. Uškrnula sa. Zaplatili sme a hodili to do tašky. Domov sme prišli o tri hodiny neskôr. Čokoláda na minder roztopená.
"Uff....z toho bude mať kašu a nie čokoládu." schmatla som ju za obal a hodila do mraziaka. Nie do chladničky, ale do mraziaka. Buď bude úplne roztopená, alebo úplne zmrznutá. Na výber moc nemá. Môže byť rád, že som si vôbec spomenula. Ani si to nezaslúžil, tak nadávať nemôže.
Ako v stredoveku som zo stola schmatla papier, péro, obálku a knihu, ktorou som si podložila ten papier.
Netuším ako začať písať tento list. Je to staroveké, ale keđže so mnou nekomunikuješ, nedávaš mi moc na výber. Takže začnem asi takto: všetko najlepšie k tej tvojej 19-ke. Na hmotný darček som prachy nemala, tak ti dávam toto. Chcel si odo mňa pokoj, tu ho máš. To je môj darček pre teba. Dve baby nemôžu mať jedného chalana. Na lásku treba dvoch a na kamarátstvo tiež. Ja som len jedna a už ďalej nevládzem ťahať niečo, čo nemá perspektívu. A toto žiadnu nemá. Buď s ňou šťastný...ľúbte sa, množte sa, ale s mierou....
Buď šťastný s tým, čo si si vybral. Držím ti v tom palce. Vždy ale budeš mať otvorenú. Nikdy ti zrejme nebudem vedieť povedať nie. Teraz vypadám ako úplne sentimentálna krava, ale nejako ma to netrápi. Nič z toho čo som urobila nelutujem. Urobila by som to aj znova a ešte tisíc krát potom. Ak si to ale prečítaš, napíš mi na FB aspoň tú poondiatú bodku nech viem, že si si to čítal.
Ešte raz všetko naj. ;)
Preložila som ten papier na polku a vopchala ho do obálky ktorú som zalepila a na vrch napísala ERIK, pod to ČÍTAJ LEN DOMA, KEĎ BUDEŠ SÁM a pod to svoje meno.
Aj s čokoládou som to vložila do malej ozdobnej taštičky a odišla za Bibou, ktorá ma už čakala vonku na terase aj s jej sestrou. Takže deti sa budú aspoň spolu hrať a badu pokoj.
"Aha koho tu mám?" ukázala na malého chlapčeka s krásnymi modrími očami, ktorý jej zvieral prst v maličkej ruke. Prihlúpli úsmev sa mi usadil na tvári. Okamžite som sa do toho špunta zaľúbila.
____________________________________
"Ja som sprostý kuchárik a do polievky som zamiešala....hmmm....značky áut. Šepká sa......Bibe."
Ja, Kika a Biba sme zabávali asi všetky malé deti z dediny.
Ach...kde sú tie časy, keď sme sa túto hru hrávali my? Ako strašne dávno mi to teraz pripadá.
____________________________________
"Auto." drobným ukazováčkom ukazoval na červenú felíciu.
"Auto." uškrnula som sa aj ja. "Chceš ísť zatrúbiť?"
"Aňo." natešene zatlieskal.
Kráčala som k autu s chlapcom na rukách. Erik sedel v aute. Ako obvikle vyklepkával do mobilu.
"Zaklopeme."
Zaklopala som mu na okno. Zaujala som jeho pozornosť a otvoril dvere.
"My." podvihla som si dieťa na rukách. "Chceme ísť trúbiť." najprv na mňa hladel s velkou dávkou nedvôvery, no keď si všimol ako naňho hladí psími očami malý, usmial sa naňho a vystúpil. Sedela som v aute za volantom s malým chlapcom na kolenách, ktorý sa hral, že šoféruje. Dlho ho to ale nebavilo. Asi tak dve, tri minúty. Pre zmenu sa chcel ísť hrať s deťmi. Že by som bola nejako extra nadšená z toho, že robím operku polovici dediny, to povedať nemôžem. Ale že by mi to na druhej strane nejak extra moc vadilo, to zasa tvrdiť nemôžem. Aspoň som sa tak vyhla tomu jeho röntgenovmu pohladu, ktorým vždy vedel zistiť, čo ma žerie. A čo ma žralo teraz? By ste neverili, ale on. Zožieral mi tou jeho ignoráciou aj posledné štipky nervov, ktoré mi zostali.
"Biba?" okríkla som ju.
"Došli naši. Ja idem zaniesť krpatú domov. Aj tak sa už stmieva."
"Tak ma počkaj." povedala. "Ja pôjdem tiež zaniesť Sáru." okríkla svoju sestru, ruka v ruke s malým chlapcom sme kráčali ku mne a následne k nej.
"Choď za nimi, hneď som tam." poslala som malú za Bibou. Z naukladaných dláždic pred Kikiním domom som zobrala taštičku s čokoládou a listom. Podišla som k nemu a vystrčila pravú ruku. Prijal ju a pozrel mi do očí.
"Všetko najlepšie k narodeninám." zamrmlala som trochu otrávene. V hlase som si postrehla smútok, obavu z jeho reakcie, hnev a nudu. To asi nebola príliš dobrá kombinácia.
"Dik." napoly sa usmial.
Strčila som mu do ruky taštičku.
"Otvor to až doma." zašepkala som čo najtichšie, keď sa to chystal otvoriť. Na znak toho, že ma počul prikývol, a ja som bez slova odišla.
____________________________________
6.jún 2014
Erik: pekné slová. Až na pár gramatických chýb. Presne si to vystihla. Dve baby nemôžu mať jedného chalana a ja som sa už asi rozhodol.
Erik: A chcela si nech ti napíšem bodku :D takže pači :D .
Dominika: nečuduj sa, že sú tam chyby. Písala som to 5min. pred tým, ako som odišla z domu. Či už tam chyby sú, alebo nie, kontext to nemení, význam je rovnaký.
____________________________________
ČTEŠ
My secret Life
Romance"Poďme dozadu." zašepkala som mu do ucha. Pozrel na mňa zreničkami zúženými od túžby. "Chceš?" Prečo sa ma pýta takú hlúpu otázku, keď odpoveď je viac ako zrejmá? Na znak toho, že chcem, som prikývla. Vysúkal sa z auta a ja za ním. Vonku bolo fakt...
