Erik: :D :D :D počuj čo to z tej fyziky nevieš?
Dominika: El.obvod
Dominika: Prečo?
Dominika: o.O
Erik: To by bola asi pičovina teraz večer ti isť niečo vysvetlovať či?
Dominika: si doma? :o
Dominika: No ani nebola, ale naši dojdu okolo 9 domov
Dominika: o.O
Dominika: Ako čo si tym chcel povedať? :D že večer som tupa a nič do mńa nenatlčieš? :D
Dominika: Tak to vyznelo :D
Erik: Hej som doma a už mam všetko spravene
Erik: Čo som planoval
Dominika: Keď stihaš do siedmej priťt a do pol deviatej vypadnuť tak ťa čakam, Ako chceš ;) Ale boli by sme u mňa doma :)
Erik: Ok šak... :)
Erik: Idem sa prezliecť, nachystaj si to :)
Erik: Zavolam ti keď budem na podhradi
____________________________________
Ticho som si umývala riad, keď mi zazvonil mobil. Mokrými rukami som ho chytila a prebehla si číslo, ktoré tak dobre poznám z pamäti.
"Prosím?" ozvala som sa.
"Jak to, že ma tu nečaká červený koberec pod nohami?" povedal bez pozdravu.
"No haha..." zagúľala som očami.
"Poď von." povedal milým hlasom.
"Idem." zamrmlala som na odpoveď a zložila.
Nazula som si šlapky a vybehla von.
"Neskáč po mne." okríkla som si psa.
Z vŕzgotom som otvorila bránu a uvidela ho, ako kráča ku mne. Zaplavil ma pocit blaha, radosti.....
"Čaaaw." milo sa usmial...
"Čaaaw." aj ja som sa milo usmiala.
Prešli sme za bránu, kde sa naňho vrhol môj pes.
"Arašid fuuj." skríkla som.
"Že by si sa vyzul vnútri?" uškrnula som sa.
"Tam sa budem musieť zohýňať."
"Lemroš." zasmiala som sa.
"To teda."
____________________________________
"Kašli na to." vytrhla som mu učebnicu z ruky. "To proste nepochopím."
Učebnicu som hodila na stôl.
"Ser na to." znovu som prešla k neku a z ruky mu vytrhla druhú učebnicu a tiež ju hodila na stôl k tej prvej.
"Heej, fakt ser na to." toľko čo som sa otočila späť k nemu, už v ruke držal zošit s poznámkami. "To proste nepochopím." aj zošit som mu vytrhla z rúk. "Fakt."
____________________________________
19:38
"Neprovokuj." vyškierala som sa. "Fakt neprovokuj."
"Lebo čo?" zarýpol si zas.
"šak počkaj, ťa chytím pod krky." výhražne som zdvihla ruku.
"Na to nemáš." pokrútil hlavou.
To už mi ale ruka vyletela a zastavila sa na jeho krku. Neškrtila som, len som držala. Jemu ruka vyletela k môjmu zápestiu. Zvieral ho a odtlačal mi ruku preč. Nedala som sa a obkročmo si naňho sadla.
ČTEŠ
My secret Life
Romance"Poďme dozadu." zašepkala som mu do ucha. Pozrel na mňa zreničkami zúženými od túžby. "Chceš?" Prečo sa ma pýta takú hlúpu otázku, keď odpoveď je viac ako zrejmá? Na znak toho, že chcem, som prikývla. Vysúkal sa z auta a ja za ním. Vonku bolo fakt...
