Hidden heart

Jason

Pobehoval som po obchode a rozmýšľal čo vziať na návštevu k Jackovi a Lucy. Netušil som s čipmi by som mal prísť, a tak som im vzal jedno z tých drahších vín. Viem, že Jack si potrpí na kvalitné a hlavne drahé víno, ale nevedel som ako je na tom Lucy. Ale víno je taká vec, ktorá ani neurazí.

Zastavil som pred veľkým svetlomodrým domom a vystúpil som z auta. Na príjazdovej ceste už stálo jedno auto, ktoré som pripísal k Jackovi, pretože on vždy sníval o bielom Mercedese. Prešiel som k dverám, na ktoré som zaklopal a o pár minút som čelil pohľadu neznámej nízkej blondínky.

„Ahoj, ty určite budeš Jason, však?" milo sa usmiala a potiahla ma dnu.

Prekvapene som na ňu chvíľu pozeral. Prekvapovala ma jej energia, ktorá z nej sršala. Potom sa odniekiaľ vynoril Jack, s ktorým som sa bratsky objal.

„Som Jason Wright, teší ma." Usmial som sa na na neznámu blondínku, Lucy, a podal jej víno.

Jack ma zaviedol do kuchyne, kde už bolo na stole pripravené jedlo, pitie. Vyzeralo to útulne. Bolo vidieť, že Lucy si dala na tom poriadne záležať. Muselo to aj pre ňu znamenať skutočne veľa.

„Ja neverím, že ťa po dvoch rokoch znova vidím." Ozval sa za mnou zvonivý smiech ženy.

Prekvapene som sa otočil len preto, aby som mohol čeliť pohľadu nízkej brunetky, ktorú dôverne poznám. Ruky som obmotal okolo jej útleho tela, čím som ju do môjho objatia takmer ukryl. Párkrát som vdýchol jej vôňu a odtiahol sa od nej. Prepaľovala ma svojim zvedavým pohľadom, pri ktorom som sa musel usmiať. Vôbec sa nezmenila.

„Aj ja ťa rád vidím, kočka." Usmial som sa na Eliz.

Zahliadol som ďalšiu osobu, Rona, jej manžela. Prešiel som k nemu a tiež som sa s ním pozdravil. Nečakal som, že príde aj Eliz s manželom. Ani Jack nič nespomínal a tak ma to prekvapilo. No potešilo ma to, pretože som ich naozaj dlho nevidel. Čo bolo smutné vzhľadom k tomu, že sme boli vážne dobrí priatelia.

Lucy nás usadila k stolu a pokynula, aby sme si začali naberať. Všetko to úžasne voňalo a mne došlo, že mám naozaj hlad.

„Nevedela som čo máš rád Jason, tak som urobila pečené kura a zemiaky." Usmiala sa Lucy.

„To je v pohode. Ja zjem všetko." Zasmial som sa.

Počkal som kým si všetci naberú a ja som si nabral ako posledný. V tichosti sme sa naobedovali, Lucy spratala taniere zo stola a podonášala kávu.

„Máte už termín svadby?" usmiala sa Eliz na Lucy.

„Máme. Je to devätnásteho októbra, čo je o päť mesiacov." Usmiala sa Lucy.

Okamžite som strelil pohľadom po Jackovi, ktorý si to všimol a pozrel na mňa.

„Naozaj?" pousmial som sa.

„Áno. Presne preto som ho vybral." Zasmial sa Jack, ktorý pochopil moju nie tak celkom vyslovenú otázku.

„Má ten dátum nejaký význam? Teda okrem toho, že je to dátum našej svadby." Vyzvedala Lucy.

„Je to dátum, kedy sa Jack stal oficiálne mojim bratom. Devätnásteho októbra ho moji rodičia kvázi adoptovali." Vysvetlil som jej.

„Tak preto trval na tom dátume." Usmiala sa Lucy.

Ženy sa začali baviť o svadbe, šatách a takých tých ženských veciach. My chlapi sme si vzali pivo a vyšli na terasu. Sadli sme si k bazénu do trávy.

„Ako sa cítiš? O pár mesiacov z teba bude ženatý muž." Vyzvedal som.

„Som šťastný, naozaj. S Lucy plánujeme veľkú rodinu a mám pocit, že svadba je prvý krok k jej splneniu." Usmieval sa zamilovaný chlap vedľa mňa. „Ale čo ty? Ešte sa nenašla dokonalá žena pre pána podnikateľa?" veselo ma podpichol.

„Nemyslím si, že sa niekedy taká nájde. Mne to takto vyhovuje." Pousmial som sa.