Hidden heart

Eleanor

Nemala som v pláne sa v Miláne zdržať dlhšie ako to bolo potrebné. Preto sme už v utorok večer čakali na letisku na náš let do New Yorku. Clare bola naozaj dobrá spoločníčka. Práve vďaka nej som tých pár hodín neumrela od nudy.

No na letisku sme si už každá išli svojou cestou. Obe sme boli na telefónoch, ponorené vo vlastnom svete a čakali sme, kým ohlásia náš let. Nevýhodou bolo, že na letisku sme museli byť tri hodiny pred odletom.

@LucyHarris: Kedy budeš doma?

Prišla mi na instagrame správa od Lucy. Hneď som odblokovala telefón, aby som jej mohla odpísať.

@_ele&nor_: Neviem presný čas, ale ozvem sa ti vo štvrtok, dobre? Potrebujem dospať to, čo som v Miláne zameškala. A nájdi si na mňa čas, pretože ťa chcem vyspovedať :D

Úprimne som jej odpísala, na čo mi prišla kladná odpoveď. Lucy bola moja kamarátka od škôlky. Poznala ma ako nikto iný, čo bolo občas aj nevýhodou. Vždy mi dohadzovala nejakých chalanov, ku ktorým by som sa vraj perfektne hodila. No teraz to bolo iné. Teraz nešlo o mňa. Chcela ma zoznámiť s jej priateľom, teda snúbencom, ale ja som musela ísť do Milána a kvôli tomu som nemohla prísť k ním na spoločný obed. Bola som zvedavá, čo za chlapa si získalo jej srdce. Pretože Lucy bola až príliš náročná, čo sa týka mužov. Takmer žiadny jej nevyhovoval. A ak áno tak nevydržal dlhšie ako mesiac. No s týmto bola tuším viac ako rok a on ju požiadal o ruku.

Občas, keď o ňom hovorila, závidela som jej. No ja som si sama zvolila život aký žijem. A nemala som sa na čo sťažovať. Aj keď ma niekedy oberal takmer o všetok môj voľný čas.

„Ohlásili náš let. Ideme?" pozrela na mňa Clare, čím ma vytrhla z myšlienok.

Prikývla som a spolu sme sa vybrali nájsť náš gate odkiaľ odlietame. Nebolo to ťažké a nebolo tam prekvapivo ani veľa ľudí. Na palube lietadla sme boli behom desiatich minút. Hneď som sa pripútala, aby som to nemusela urobiť potom a otvorila som si časopis, ktorý som si kúpila na letisku. Bude to dlhý let a telefón ma prestane určite rýchlo baviť.

„Nevedela som, že Kylie a Travis sa rozišli." Prekvapene pozerala Clare na názov článku.

Nezaujímala som sa o takéto veci, takže mi bolo úplne jedno kto s kým, kedy, prečo, ako, kde...

„No asi áno." Pritakala som na základe názvu, ktorý som si aj ja prečítala.

„Hmm je to škoda. Majú spolu naozaj krásnu dcéru." Informovala ma, ako by to bola nejaká veľmi dôležitá informácia pre mňa.

Unudene som pretočila na ďalšiu stranu, kde sa nejaká slečna vyjadrovala k téme Vzťahy & Rozchody. Pretočila som očami a otočila ďalšiu stranu. Také veci ja čítať nemusím, pretože sa ma netýkajú.

„Keď dočítate ten časopis môžem si ho požičať?" vyrušila ma opäť Clare.

Hneď som ho zavrela a podala jej ho. Aj tak som ho len prelistovala a zistila, že ma vôbec nebaví. Boli to opäť zbytočne vyhodené peniaze.

„Prosím všetkých cestujúcich aby sa pripútali. Budeme vzlietať." Ozval sa v reproduktoroch hlas letušky a zo všadiaľ sa začal ozývať zvuk cvakania. Ľudia sa pútali.

Po vzlietnutí som sa hneď odpútala a z kabelky si vybrala tablet. Potrebovala som dorobiť reklamu, ktorá o pár dni bude zdobiť všetky bilboardy nášho mesta.

„Ako sa vám podarilo do tej reklamy pozvať tak známeho futbalistu?" upozornila na svoju prítomnosť opäť Clare ukazujúc na fotku Neymara.

„Bola to zákazníkova požiadavka. Reklamu chcel založiť práve na futbale. Tiež nechápem ako sa mi ho podarilo presvedčiť, ale je to vskutku milý chalan." Zasmiala som sa.

Práve vďaka tejto práci som spoznávala známe osobnosti, s ktorými som pracovala. Niekedy to síce bolo ťažšie, ale vždy to stálo za to.