Hidden heart

Eleanor

U Jasona som síce neostala s veľkým nadšením a hlavne nie tak celkom dobrovoľne, ale napokon som to vôbec neľutovala. Ostala som uňho o čosi dlhšie. Z týždňa sa zrazu stal mesiac a ja doteraz poriadne ani neviem ako.

Bol to celkom fajn spoločník. Prekvapoval ma jeho záujem, že ma chcel spoznať a dokonca sa zaujímal aj o moje názory. Nemali sme problém sa rozprávať o blbostiach, ale rovnako ani o dôležitých životných záležitostiach.

Akurát bola sobota a my sme spolu raňajkovali. O jedlo sa staral výslovne len Jason. Robil mi raňajky, obed a dokonca aj večere, čím ma tak kúsok aj rozmaznával a naozaj ťažko sa mi potom bude od toho odvykať.

„O hodinu za tebou príde tá pani na rozhovor." Pripomenula som mu pri zistení, že už je krátko po deviatej. Jasona totiž dnes čakal nejaký dôležitý rozhovor a ja verím tomu, že on sám by na to zabudol.

„Budeš potom pri nás?" pousmial sa na mňa. Nadšene som si odpila z kakaa a s ešte väčším úsmevom som súhlasila, rozhovory som vždy mala rada proste.

„Čo jej povieš ak sa ťa opýta na mňa?" povedali sme si, že medzi nami nikdy nič nebude a ja to nechcem niekedy meniť. No nechcem ani klamať, že spolu nič nemáme. Veď budeme mať dieťa...

„Poviem jej jednoducho pravdu, že z nás budú rodičia. Aj tak by sme to dlho neutajili." Pokojne mykol ramenami a do úst si hodil posledný kúsok paradajky. Niekedy som sa pristihla, že ho sledujem fascinovaná každým jedným jeho pohybom.

Jason si až priveľmi dával záležať na tom ako bude vyzerať. Preto ma vôbec neprekvapilo, že v polke raňajok odišiel do spálne sa chystať. Niekedy bol horší ako žena.

Ja som pokojne dojedla zeleninu a všetko som pospratávala. Prešla som do obývačky, kde som doladila nejaké veci a potom som si spokojne sadla na gauč.

„Ty sa nejdeš prezliecť?" Prekvapene na mňa pozeral, keď si prezlečený sadol ku mne.

„Nie, pretože je to rozhovor do časopisu a nie do telky." Pokrútila som hlavou. Podľa mňa som vyzerala dobre aj v Jasonovom bielom tričku a čiernych kraťasoch.

Jason nado mnou poburene len krútil hlavou a niečo si šomral popod nos. Nebrala som ho príliš vážne a vskutku mi bolo jedno aj to, že určite na mňa nadával. No ja som sa proste prezliecť ísť nechcela.

Zrazu sa celým domom ozval zvonček a mne bolo hneď jasné, že ide pani na rozhovor. Popravde... veľmi sa mi nechcelo tu byť, ale bola som nadšená z toho, že mi to Jason vôbec navrhol, preto som vlastne aj súhlasila.

„Dobrý deň." Usmiala som sa na mne až príliš  známu pani, keď si sadla do kresla oproti mňa a Jason ku mne.

„Slečna Pricesová, vás som nevidela už tak dlho." Usmiala sa na mňa.

„Veru ani ja vás, pani Alice." Priznala som. Bavila som sa s jej vnukom, kým býval u nej. No potom sa odsťahoval a my sme uplne prerušili kontakt.

„Ak by nevadilo, tak by sme mohli začať." Navrhla. Jason vedľa mna si prehodil ruku poza mňa tak, že ja som si hlavu v pohode oprela o jeho rameno.

A: Jason, pred pár dňami sa k nám dostalo, že tvojej sestre diagnostikovali rakovinu. Ako to zvládate?

Prekvapene som nadvihla hlavu, aby som sa mohla pozrieť na chalana pri mne. Viem, že sa mi nemusí spovedať, ale toto mi povedať mohol.

Celý čas vyzeral tak bezstarostne a pokojne. Ako to robil, že som si na ňom nič nevšimla? Veď ho to určite muselo trápiť.

J: Sestra má zaplatenú súkromnú kliniku a tú najdrahšiu liečbu s najlepšími doktormi. Snáď to pomôže a ona sa z toho dostane.

A: El ty si bola označená za najúspešnejšiu podnikateľku 2019, ako to vnímaš?

Na moment som sa nás tým musela zamysliet. Je pravda, že sa mi dost darilo, ale nebrala som to tak. Moja práca ma bavila a to bolo pre mňa najdôležitejšie.

„Neberiem to ako nejaký úspech. Proste robím to, čo ma baví." Pousmiala som sa. Bol to jeden z tých rozhovorov, ktoré prebiehali v úprimnej a pokojnej nálade.

A: No a moja posledná otázka... Jason ty si bol vždy označovaný za nezadaného. Lenže pri pohľade na vás dvoch mám iný pocit. Ako to medzi vami teda je?

J: Áno to som bol. No teraz bude zo mňa otec a som hrdý na to, že mamou bude El. Takže môj bezstarostný život skončil.

Zasmial sa. Viac si ma k sebe pritiahol a voľnou rukou ma pohladkal po brušku, na ktorom už bolo čo-to vidieť. Bolo to jednoduché gesto, ktoré ma prekvapilo, pretože to urobil prvýkrát. No chápem... chcel vyzerať ako milujúci otecko.

Videla som, že Alice ostala prekvapene na nás pozerať a tak som ju v tom utvrdila jemným prikývnutim hlavy.

A: Ach tak, tak potom Vám gratulujem. No potrebujeme ešte nejaké fotky k článku, ale to by sme sa dohodli ešte v priebehu týždňa. Ak Vám to teda nevadí.

„Nie, je to v poriadku. Radi zapózujeme." Zasmiala som sa, aby Jason nestihol namietať.